Ako žiť kresťanský život? - Svätosť a spravodlivosť

V minulých častiach sme si povedali, že kresťan nie je spasený pre svoje skutky, ale Božou milosťou. Kresťanstvo sa vyznačuje poslušnosťou a nasledovaním Krista. Mnoho veriacich je presvedčených, že prvotný skutok viery kedysi v minulosti, je dostatočný prejav vedúci ku spaseniu. Samozrejme, vedomé rozhodnutie je nutné, ale to nie je všetko. Nestačí niečomu uveriť v minulosti, ale máme veriť aj dnes. Niekoľkokrát sa ma veriaci ľudia pýtali, či ten, kto prijal Krista v minulosti, žil zapáleným kresťanským životom, potom úplne zhasol a dnes je späť vo svete, či je ešte stále spasený? Ako mám odpovedať? Nie som Pán Boh. Jediná odpoveď je: skúmajte vieru v tieni kríža Pána Ježiša Krista. A to platí pre každého z nás, predovšetkým vo chvíli, keď prijímame chlieb a kalich. Minulosť a minulé skutky nám nezaručujú vôbec nič. Božie slovo učí, že sú ľudia, ktorí sa síce k Bohu hlásia, ale svojou neprávosťou odhaľujú, že im je Boh cudzí. To zistí Boh, ale aj ľudia okolo nás. Koľkokrát sme počuli od neveriacich, že nechcú mať nič spoločné s kresťanmi, pretože ich sklamali a poznajú mnoho neveriacich, ktorí sa správajú omnoho lepšie. Božia výchova nás vedie a priamo vyzýva k preskúmaniu vlastnej viery, k preskúmaniu objektu našej viery v Ježiša Krista.

Čítajme ďalší kľúčový verš kázania Pána Ježiša Krista na hore, pozrime sa na Ježišov štandard a spôsob života kresťana:

Vravím vám, že nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva, ak vaša spravodlivosť neprevýši spravodlivosť zákonníkov a farizejov. (Matúš 5:20).

Zákoníci žili navonok podľa pravidiel zákona. Postili sa, modlili sa, chodili denne do chrámu, odovzdávali desiatky a dávali almužny. Navonok žili príkladným životom. Napriek tomu boli ich skutky, len skutkami náboženstva. Ježiš nás varuje, že pokým náš životný štandard ďaleko neprevýši spravodlivosť farizejov, tak neuvidíme Božie kráľovstvo. To je vážne varovanie, z ktorého musíme vychádzať! Ak nežijeme spravodlivo a správne, ako to požaduje Pán Ježiš, tak potom je i naše spasenie diskutabilné a my sami budeme žiť v neistote.

Čo to znamená žiť svätý a spravodlivý život?

Svätosť nie je svätuškárstvo; toho mali farizeji až príliš. Ježiš ich prirovnal ku vybieleným hrobom. Svätosť je oddelenie, svätosť je posvätenie, svätosť je nový spôsob života, je to radikálna zmena hodnôt a záujmov. Svätosť je predovšetkým odlišnosť; svätosť, to je jedinečnosť. Takú svätosť si ľudia vždy všimnú, pretože samotná spravodlivosť a pravdovravnosť je vo svete klamárov a podvodníkov unikátna vlastnosť. Božie slovo nám hovorí, že bez svätosti nikto neuzrie Pána. Znovu si pripomeňme, že samotná ľudská svätosť nie je príčinou spasenia, ako sa domnievali farizeji; práve naopak, príčinou spasenia je milosť darovaná Bohom a tá spôsobuje svätosť. Preto, nie každý, kto sa správa sväto, je spasený. Ale ten kto je spasený, ten je svätý a bude sa správať sväto. Teda svätosť je oddelenie od sveta, a to je proces, ktorý prebieha v živote kresťana stále. Oddelenie od sveta neznamená, že svätý so svetom nekomunikuje. Svätý žije vo svete, ale nie je zo sveta, nespráva sa tak ako sa správa svet. Nasledovný verš je síce stručný, ale mocný:

Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nik neuvidí Boha. (List Hebrejom 12:14)

Zamyslime sa nad tým. Svätosť spasených kresťanov nenabáda k nečinnosti. Práve naopak. Sú však mnohí, ktorí o svätosť a pokoj neusilujú:

Tvrdia, že poznajú Boha, ale skutkami to popierajú. Sú ohavní a neposlušní, a nie sú súci na nijaký dobrý skutok. (List Títovi 1:16).

Samozrejme, ku Kristovi prichádzame takí akí sme; obtiažení minulosťou našich hriechov, ale je to Pán, kto nás premení na nové stvorenie. Ak zostaneme takí, akí sme boli, tak to nebola žiadna premena, to pochopí každý. Pán Ježiš svojim učeníkom v podstate hovorí - ak si synom Kráľa, potom tvoja základná črta bude svätosť a spravodlivosť v biblickom zmysle slova. Keď je niekto spravodlivý, znamená to, že žije podľa Božieho štandardu. Ak nežijeme spravodlivo, tak sme na nerozoznanie od sveta.

Či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani homosexuáli a ich súložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho. (1. list Korinťanom 6; 9-10).

Neide o to, že sme boli tými nerestníkmi; ide o to, čím sme dnes, v tomto okamihu. Všetky vymenované negatíva sú dnes bežným štandardom správania sa normálnych ľudí v tomto svete, a s ľútosťou musíme priznať, že mnohé hriechy trpíme vo svojom okolí. Nemôžeme zostať pasívni a zaslepení. Pozrime sa na nasledovný verš:

Chcel som vám napísať, aby ste sa nestýkali s takým, ktorý sa menuje bratom, no pritom je smilník, lakomec, modloslužobník, rúhač opilec alebo vydierač. S takými ani len nejedávajte! (1.list Korinťan. 5;11).

Také slová sú ako ľadová sprcha. Keby sme sa Božím štandardom naozaj riadili, zúžil by sa okruh nielen našich známych a blízkych, ale i bratov a sestier v cirkvi. Neodvažujem sa posudzovať spasenie tých, ktorí sú súčasťou kresťanského spoločenstva, a ich životný štýl tomu nezodpovedá. Skutočné obrátenie vidieť podľa spravodlivosti, podľa spôsobu života. Písmo vo svojej spravodlivosti poukazuje na cnosti dneška, nie včerajška. Spasení sme len a len vierou v Kristovu zástupnú obeť; ale naše skutky potvrdzujú, či je naša viera skutočná. Len ten, kto Pána Ježiša Krista miluje, nebude na neho znovu klásť hriechy svojho smilstva, lží, nepoctivosti, modlárstva, lakomstva, opilstva a tak ďalej.

A takými ste niektorí boli. Avšak boli ste obmytí, ba posvätení a aj ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha. (1. list Korinťanom 6;11).

Ospravedlnenie neznamená len to, že pravý kresťan je už bez viny, pretože vinu na seba vzal Pán Ježiš Kristus, ospravedlnenie znamená, že kresťan žije už správne.

Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, hľa, nastali nové. To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. (2.list Korinťanom 5;17-18)

Kresťanova premena, v ňom prebývajúci Duch svätý, ho neustále usvedčuje z hriechu. Kresťan, ktorý hreší má veľký problém. Ak ho nemá, tak asi nie je kresťan. Kresťan, ktorý hreší je nešťastný ako apoštol Pavol a túži po vyslobodení z tohoto tela smrti. Keď hreší človek zo sveta, tak po žiadnom vyslobodení z tela netúži. Telesný človek miluje rozkoše tohto sveta. A pred takouto láskou k svetu nás Božie slovo varuje:

Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom Otcova láska. Lebo nič z toho, čo je vo svete - žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom - nie je z Otca, ale je zo sveta. A svet hynie, aj so svojou žiadostivosťou. Kto však koná Božiu vôľu, zostáva naveky. (1. list Jánov 2;15-17).

Láska k svetskému spôsobu života nás vzďaľuje od Boha. Snáď každý bez výnimky musí pred Bohom vyznať, že práve priateľstvo so svetom je jedna z najťažších skúšok každého z nás. Kto je kresťan, chce žiť správne nie preto, aby bol spasený, ale preto, že už je spasený. Darované spasenie je príčina, a správny životný štýl je dôsledok. Všetci spasení kresťania sú už v tomto okamihu občania, respektíve poddaní Božieho kráľovstva:

Ale naša otčina je v nebesiach odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. (list Filipanom 3;20). Amen.