Ako žiť kresťanský život? - Nové srdce, znovuzrodenie

Milí poslucháči, vítame vás pri počúvaní relácie Dobrá novina, ktorú pre vás pripravuje Pavel Steiger a kolektív spolupracovníkov. Dnes budeme pokračovať piatou časťou na tému "Ako žiť kresťanský život". V minulých častiach sme si povedali, že dôkaz skutočného spasenia sa prejaví v spravodlivosti, čiže v správnom životnom štýle. Ďalej sme si vysvetlili, že v biblickom kresťanstve je spasenie príčina a skutky sú dôsledkom spasenia. Vo všetkých ostatných náboženských systémoch je to presne naopak. Za dobré správanie je ponúkaná odmena - cesta do neba, za zlo príde odplata - čiže odsúdenie a peklo. Ale biblia učí niečo celkom iné. Vypočujme si verš z listu apoštola Pavla Efezským :

…Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. (list Efezským 2: 8-9)

Božie slovo jasne hovorí, že dobré skutky a správny život nás nemôžu spasiť. Musíme si uvedomiť, že prirodzené, čiže kamenné srdce človeka je motivované k dobrote vlastným prospechom. Samozrejme aj prirodzení ľudia sa snažia o dobré skutky, ale čo robia, nerobia pre slávu Božiu, ale pre slávu človeka. Na to, aby sme dosiahli dokonalosť vlastnou silou, skrátka nemáme. Naše dobré skutky sú svetlom a soľou stratenému svetu, sú svedectvom, že v nás prebýva Duch Boží. Dobrými skutkami si nemôžeme spasenie zaslúžiť ani zaplatiť. Napriek tomu nie sme vyzývaní k apatii a nečinnosti, práve naopak. Pretože, ako čítame v liste Efezským :

…Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (list Efezským 2:10)

Z toho všetkého teda vyplýva, že spasený človek žije spravodlivo len a len z Božej milosti! Boh je zvrchovaným Pánom celého vesmíru a každého jedinca, ktorého stvoril k naplneniu svojich plánov pred počiatkom sveta. Pamätajme si, že spasenie človeka umožnil a zapríčinil iba Boh sám! Boh s nikým nebude robiť výmenný obchod - niečo za niečo.

…Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba odplatiť? Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko! Jemu sláva na veky. Amen. (list Rímskym 11: 35-36)

Ak žijeme spravodlivo, ak konáme dobré skutky, tak všetka vďaka a chvála patrí len Bohu. Našou úlohou a zodpovednosťou je, aby sme vykupovali čas a slúžili Bohu a blížnym až do konca. Aj za toto privilégium a príležitosť pracovať na Božej vinici patrí vďaka Bohu. Vypočujme si nasledujúce verše:

…tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku. (2. list Petra 1: 5-7)

Ja viem, že teraz niektorí môžete namietnuť: Pripravil nám všetky cnosti Boh, alebo máme vynaložiť všetku snahu k cnosti sami? Som presvedčený, že keď biblia povie, že skutky nám pripravil Boh, tak nám ich pripravil. Keď biblia povie, "vynaložte všetku snahu", tak ju máme vynaložiť, ak chceme žiť v poslušnosti; a vôbec netvrdím, že je to ľahké. Musíme prekonávať svoju prirodzenosť, svoje vlastnosti i slabosti. Musíme si život usporiadať podľa Božích hodnôt a nie podľa hodnôt tohto sveta. A znovu vidíme, že nám v tom pomáha sám Boh. On pripravil aj prostriedky, ktorými tieto ciele dosiahneme. On v nás vzbudzuje hlad po Božom slove aj túžbu, aby sme mohli konať a naplňovať Božiu vôľu. Vráťme sa ešte na chvíľu k Petrovmu veršu. Akým smerom sa začne uberať život znovuzrodeného človeka, ktorý k pokániu a svojej viere pripojí cnosť, k citnosti poznanie, k poznaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku? Peter nám odpovie:

…Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Kto nemá tieto vlastnosti, je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda, že bol očistený z dávnych hriechov. Preto o to viac, bratia, usilujte sa upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy, a tak skôr budete mať prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. (2. list Petra 1: 8-10)

A znovu vidíme, že naše spasenie a kresťanský život, spočíva v povolaní, vyvolení, pokání a naša služba je čiste v Božej réžii. Všetko čo máme, máme od Neho a na to nikdy nezabúdajme. Následne Peter hovorí, že ak sme poslušní, ak žijeme spravodlivo, naše skutky a život nám dávajú istotu, záruku, odvahu a inšpiráciu hlásať evanjelium stratenému svetu. A sme späť pri ovocí; kruh sa uzatvára. Povolanie, pokánie, viera, poslušnosť a skutky sú teda neoddeliteľnou súčasťou vstupu do Božieho kráľovstva. Niekoľkokrát sme si povedali, že vo svetle Písma skúmame sami seba a preto si myslím, že nastal čas, aby sa každý spýtal sám seba: Som skutočne spasený? Som znovuzrodený, alebo patrím tomuto svetu? Vidí svet, že som iný? Predstúpil som pred Pána Ježiša Krista s plačom a ľútosťou nad svojim hriechom? Odvrátil som sa od svojej minulosti, žijem nový život v Kristovi? Poslúcham Boha? Činím Jeho vôľu? Mám túžbu a hlad po Jeho vôli? Ak máte nové srdce, ak ste naozaj znovuzrodení z Ducha, tak bude o tejto zmene svedčiť celý váš život. Ten, koho život nebol radikálne zmenený, koho viera nemá skutky, ten dokazuje, že kresťanský život nežije, teda s najväčšou pravdepodobnosťou ani spasený nikdy nebol. Ku spaseniu nestačí len ľútosť nad svojim stavom, aj Judáš plakal nad svojim činom zrady. Ku spaseniu nestačí prejaviť súcit nad strašnou smrťou Pána Ježiša Krista za nás hriešnikov. Citové pohnutie samo o sebe nie je svedectvom o spasení. Citové ani rozumové reakcie ešte neznamenajú, že sme získali nové srdce. Prvým znakom, že Boh vstúpil do nášho života, je radikálna zmena v srdci, mysli a duši. Až keď mŕtvy duch prirodzeného človeka začuje Kristovo volanie: "Vstaň a poď!", začína nový život - život, ktorý náleží Bohu. Ten, kto žije podľa vlastnej vôle, zostáva od Boha oddelený neprekonateľnou priepasťou. Nezáleží na tom, či človek žil pred Kristom, v dobe Starého zákona alebo sa narodil po Kristovi do doby Nového zákona. Princíp Božieho vyvolenia, príčinou premeny človeka, zostáva stále rovnaký. Boh stojí na počiatku radikálnej premeny:

…Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. (Ezechiel 36: 26-27)

Tak je to od Adama a bude to tak až do druhého príchodu Pána Ježiša Krista. Ten, kto dostane nové srdce, tomu tiež Boh pripraví nový život. Tak ako fyzický život začína narodením, tak aj duchovný život začína znovuzrodením. Jedinečná pravda o znovuzrodení vyvolávala otázky už v Starom zákone a vyvoláva ich dodnes. Pozrime sa na Nikodéma, ktorý prišiel s konkrétnou otázkou za svojim učiteľom Ježišom a úctivo Ho oslovil "Majstre".

…Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. (Ján 3: 4-6)

Nikodém nebol človek neznalý zákona a Božieho Písma. Nikodém bol člen židovskej rady a predsa pravdy svojho majstra a učiteľa neprijal.

…Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. (Ján 3:10-11)

Ten, kto svedectvo o Kristovi neprijíma, koho svedectvo o Kristovi nemení a nepriťahuje a ten, koho svedectvo o Kristovi nezaujíma, je v lepšom prípade len nábožensky založený človek. Viera a následná premena, čiže motivácia a dobré skutky tvoria jeden nedeliteľný celok. Jakub to prirovnal k zväzku tela a ducha:

…Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov. (Jakub 2: 26) Pravá viera vždy produkuje skutky.