Peter a Pavol

Spoločne študujeme ako žiť kresťanský život? V našich reláciách sme hovorili o chudobe v duchu, o našom ponížení i povýšení v Kristovi, povedali sme si, že pred Kristovým príchodom Boh zachraňoval starozákonných svätých na základe vyvolenia. Tiež sme si vysvetlili, že na rozdiel od doby Starého zákona, ktorá sa týkala vyvoleného národa, už nad Božími deťmi zo všetkých národov nepanuje Mojžišov zákon - teda doslovné dodržiavanie Božieho desatora a Tóry, ale s Kristom prišla nová éra, doba Novej zmluvy. Rodina Božích detí už nie je iba pokrvné potomstvo vyvoleného národa, ale vďaka Kristovej obeti na kríži, sme jej súčasťou my všetci, ktorí žijeme pre Krista. To ale neznamená, že Starý zákon pre nás stratil význam, len ho musíme vidieť z inej perspektívy. To čo bolo pre starozákonníkov budúcnosťou, teda príchod Mesiáša, sa pre nás naplnilo v minulosti. Dnes sa pozrieme na Petra a Pavla, novozákonných spravodlivých, ktorí podobne ako starozákonní spravodliví, vyprázdnili pred Bohom svojho ducha. Môžeme povedať, že rybár Šimon Peter bol v správnej chvíli na správnom mieste, na brehu Genazeretského jazera. Tam Ježiš vstúpil do Šimonovej lode, aby sa trochu vzdialil od tlačenice ľudí a ďalej hovoril k zástupom. Keď skončil, vyzval rybára Šimona, aby vyplával na more a spustil sieť. Šimon Peter stál tvárou tvár zázraku, ktorý mu spôsobil silné pohnutie mysle:

Každý, kto Božím pôsobením spozná svoj hriech, okamžite schudobnie v duchu. Jeho sebavedomie klesá smerom k nule, jeho duchovný stav odhaľuje hlboký prepad. Peter si uvedomil svoj skutočný stav tvárou v tvár Kristovej svätosti.

…I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. (Lukáš 5:10b)

Petrova premena bola ukončená. Peter sa stal rybárom ľudí, teda evanjelistom a služobníkom. A čo Pavol? Ten dodržiaval Boží zákon pokiaľ mu sily stačili a v horlivosti priamo vynikal, ale ani Pavol nezostal sám sebou. Sám o sebe v liste Galatským hovorí:

…Veď iste ste počuli, ako som si voľakedy počínal v židovstve, že som nadmieru prenasledoval a ničil cirkev Božiu. A prevýšil som v židovstve mnohých vrstovníkov svojho rodu, takže som nad všetkých horlil za podanie otcov. Ale keď Tomu, ktorý ma od života matky vyvolil a milostivo povolal, zaľúbilo sa vo mne vyjaviť svojho Syna, aby som hlásal radostnú zvesť o Ňom medzi pohanmi, ani chvíľu som sa neradil s telom a krvou. (Gal. 1: 13-16)

Sprievodným znakom nového života v Kristovi je hlboké poznanie straty osobného JA a nastávajúce zmeny. Pozrime sa ako sa vysporiadal so svojím JA apoštol Pavol? Počúvajme pozorne:

… Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. (list Rímskym 7:18)

Pavol spoznal, že ako človek je chudák a žobrák; videl, že má prázdne ruky. Až veľmi dobre si uvedomoval, že ho vlastné duchovné bohatstvo ťahá ku dnu:

… Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! A tak teda ja - ten istý - svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu. (list Rímskym 7:22-25)

Pavol hovorí: "Biedny ja človek!" To je doslovne - aký som bezmocný, aby som to zvládol vlastnými silami. Hovorí: "Bože, bez teba nezmôžem nič." Pavol naviac jasne objasňuje funkciu zákona:

… Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu. (list Rímskym 3:19-20)

Zákon nám bol daný preto, aby nás usvedčil z hriechu, nie preto, aby nás dodržiavanie zákona zachránilo pred Božím hnevom. Zachrániť nás môže len Pán Ježiš Kristus. Uvedomme si, že Boží zákon v rukách telesného človeka môže byť strašnou zbraňou. Všetkými mečmi, ktorými sa cirkev v dejinách oháňala, aj keď sa riadila literou zákona, zabíjala. Dvojsečný meč, o ktorom hovorí Písmo, patrí medzi duchovné zbrane. Dejiny cirkvi sú plné udalostí, kedy najrôznejší boží bojovníci síce bojovali v mene Boha, ale za svoje pozemské a telesné záujmy. Cirkevná moc od svetskej moci je rovnako vzdialená ako myslenie telesného a duchovného sveta. Pavol dodržiaval zákon a prenasledoval nielen Božiu cirkev, ale aj Ježiša samotného skrze Jeho ľud. Dodržiavanie zákona neviedlo Pavla k večnému životu, ale do záhuby. Len skrze Boží zásah si Pavol na rozdiel od svojich mnohých vrstovníkov mohol uvedomiť, že život v Kristovi, nie je riadený dodržiavaním vonkajších zákonov a nariadení, ale skrze vnútorné pôsobenie Božej milosti. Premenu sŕdc pôsobí sám Boh a Pavol zomiera sám sebe. Nechajme hovoriť Božie slovo:

…Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi. Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele tak, že by ste povoľovali jeho žiadostiam. Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti. Hriech totiž nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou. (list Rímskym 6:11-14)

Koniec koncov, ten kto zomrel hriechu, dobre vie, že dobro, ktoré koná, nemá zo seba:

… Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (list Efezským 2:10)

Je to On, kto pripravuje okolnosti nového života, je to On, kto dáva nové srdce, je to On, kto v nás pôsobí nové myslenie a je aktívnym účastníkom nášho posväcovania. Pavlovi bolo úplne jasné, že musí vyprázdniť svoju doterajšiu horlivosť. A Pavol ide ešte o krok ďalej. Doslovne nazýva svoju vyprázdnenú spravodlivosť, svoje ľudské telesné výkony, úspechy a činy - smetím. Tak vidí sám seba človek, ktorého oči a myseľ boli otvorené. Počúvajme:

… A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v Ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, založenú na viere (list Filipským 3:8-9)

Pavol sa svojich životných predsavzatí a spôsobov zbavil tak, že ich vylúčil zo svojho zažívacieho duchovného systému. Povedzte niečo podobné dnešným ľuďom a ukameňujú vás; nie doslovne, ale určite pocítite na vlastnej koži útok na poli pracovnom i spoločenskom. Svet nám navráva: Musíš byť prvý za každú cenu; Buď asertívny; Presaď sa; Silnejší zvíťazí; Buď na seba hrdý; Vybojuj si svoje miesto pod slnkom! Boh však hovorí: Až keď uznáš svoju naničhodnosť a slabosť, až potom ťa môžem použiť. To nie je Tvoj koniec, ako sa na prvý pohľad zdá, to je len začiatok nového života. Uznať chudobu v duchu je to najťažšie poznanie a rozhodnutie, aké kedykoľvek vo svojom živote urobíme. Nie nadarmo Božie slovo hovorí o tom, že prví budú poslední a poslední budú prví. Kresťanstvo je revolúcia. To je pravé víťazstvo všetkých, ktorí úplne dôverujú Bohu! Všetci, starozákonní i novozákonní spravodliví, keď sa stretli s Bohom tvárou v tvár, padli na svoju tvár a triasli sa, pretože intenzívne pocítili svoju nespôsobilosť byť v prítomnosti Boha. A ako sú na tom tí, ktorí Boha nepotrebujú a žijú z vlastného ducha, z vlastnej spravodlivosti? Biblia nás nenecháva na pochybách. Ak neveríte, prečítajte si 6. kapitolu Zjavenia Jána. Pred tvárou Toho, ktorý sedí na tróne sa nikto neskryje! To nie je strašenie, to je realita. Väčšina ľudí žije tak, ako keby posledný súd neexistoval. Niektorí s touto možnosťou do istej miery rátajú, ale dúfajú, že Boh, ktorý je láska, nad nimi prižmúri svoje oko. Ich sebavedomý duch sebestačnosti to nemôže vydržať!

Milí poslucháči, lúčim sa s vami so slovami - Biedny ja človek! a jedným dychom dodávam: Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána!