Poznanie hriechu

Spoločne študujeme ako žiť kresťanský život? Postupne odhaľujeme zákonitosti Božieho spasenia, poznávame hĺbku niektorých podobenstiev a porovnávame osobnosti Starého a Nového zákona. Ak ste, milí poslucháči, pozorne počúvali, malo by vám byť jasné, že v otázkach spásy Boh s ľuďmi nerobí výmenný obchod, niečo za niečo, ale koná podľa svojho zvrchovaného rozhodnutia tak, aby sa naplnil Jeho plán a zámer. Iba veriaci sú presvedčení, že každé Božie rozhodnutie je správne a modlia sa, aby sa diala vôľa Božia za všetkých okolností. Preto môžeme s dôverou prehlásiť, že v Božej réžii sa nedeje nič náhodou, ale všetko speje k úspešnému koncu. Každý človek má počas svojho života pridelenú určitú úlohu, ktorá k úspešnému koncu prispeje. V našich reláciách sme opakovane zdôrazňovali, že žiaden človek z vlastných síl nemôže splniť Božie požiadavky, aj keby sa akokoľvek snažil. To, čo je ľudskými silami nemožné, býva možné s Božou pomocou a pod Jeho vedením. Určite sa všetci zhodneme na tom, že väčšina ľudstva považuje aspoň niektoré Božie zákony Desatora za dobré spoločenské merítko. Mnohí sa Desatorom do istej miery riadia a na základe svojho postoja k Bohu sú presvedčení, že za dobro čaká každého nebo, čiže spravodlivá odmena a za zlo by mal nasledovať spravodlivý trest. To však je najväčší ľudský omyl. Keby sa nenarodil Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus, nebol by zachránený nikto. Nemali by sme iné merítko spasenia než vlastné svedomie a dodržiavanie zákona. Sami najlepšie vieme, že naše svedomie je len slabý pomocník a naša vôľa dodržiavať Boží zákon je ešte slabšia. To, že samotné dodržiavanie zákona nikoho nespasí vysvetľuje apoštol Pavol nasledujúcim spôsobom:

…Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu. (list Rímskym 3:19-20)

Inak povedané, zákon je na to, aby nás usvedčil z hriechu. Bez Spasiteľa sa spasenie nekoná a majestát Božieho zákona slúži svetu iba ako zrkadlo. Pomocou zrkadla môžeme vidieť len zdanlivý stav, pretože zrkadlo neprenikne do srdca človeka. Na svet prichádzame všetci dedične poznamenaní hriechom; rodíme sa duchovne mŕtvi. Sme duchovne slepí a Boží zákon nie je pre prirodzeného človeka nič viac než prostriedok odsúdenia. Pokým sa nenarodíme znova, bez Božieho nadprirodzeného zásahu, nemáme ani najmenšiu nádej. Neveríte? Pozrime sa, ako samotný zákon usvedčí z hriechu každého z nás. Pozrime sa na 5. kapitolu Matúšovho evanjelia, čiže pasáž z Ježišovho kázania na vrchu. Keď hovoríte s ľuďmi, väčšina z nich je presvedčená, že najväčší hriech je niekoho zabiť. Boží zákon prikazuje: Nezabiješ! Väčšina z nás sa úmyselného zabitia nedopustí, ale Kristov zákon ide ďaleko za hranice Desatora a litery zákona:

… Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu. (Mt 5:21-22)

Kto z nás môže povedať, že nikdy nevzplanul hnevom, nikdy nenávidel a nikoho neoznačil za blázna? Pozrime sa na malé deti. Keby mali silu dospelého človeka, určite by patrili k najnebezpečnejším zločincom. Koľkokrát musí rodičovská ruka krotiť temperament rozčúleného dieťaťa. Deti dávajú svojim emóciám voľný priechod. My dospelí sa dokážeme nielen lepšie ovládať, ale dokážeme sa aj lepšie pretvarovať. To, že vieme lepšie skryť, čo je vo vnútri nášho srdca ešte neznamená, že sme dokonalejší. Ak Ježišove slová na tému Nezabiješ vezmeme vážne, všetci sme spáchali vraždu a to nielen v útlom veku, ale aj v dospelosti. Ďalej nás Ježišove učenie vyzýva, aby sme sa zmierili jeden s druhým, aby sme svojich odporcov nevydávali svetským súdom, ale za každých okolností sa máme snažiť o dohodu. V dnešnom svete ideme rovno na súd, veď hájime svoje právo. Ale poďme ďalej:

…Počuli ste, že bolo povedané: Nezcudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už zcudzoložil s ňou v srdci. (Matúš 5:27)

Ako sa správame v našom súkromí, keď nás nikto nevidí? Kto z nás je bez viny? To, čo je pre neveriacich otázkou osobnej slobody, je pre kresťana často prehliadaný priestupok proti Božiemu zákonu. A aké je Ježišove riešenie?

… Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd než, aby celé tvoje telo prišlo do pekla. (29-30)

Zdá sa vám taká rada drastická? Nikto z nás si oko nevylúpne, ruku neodsekne, ale mal by si uvedomiť závažnosť hriechu vo vzťahoch medzi mužom a ženou. Pokračujme ďalej:

… A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek, prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží. (31-32)

Rozvody sú realitou nielen všade okolo nás, ale aj medzi veriacimi. Štatistiky sa takmer nelíšia, ale len niektorí si priznajú - nie som hoden Božej milosti. Ale poďme ďalej:

… Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať ale splníš Pánovi svoje prísahy! Ale ja vám hovorím: Nijako neprisahajte, ani na nebo, lebo je Božím trónom; ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa, ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisahať, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého. (33-37)

Krivá prísaha, lož, podvody … kto sa nad takými priestupkami vôbec pozastavuje? Málokto, a ak predsa, tak priestupky vidí predovšetkým na druhých, ale nie na sebe. Časy, keď áno bolo záväzné aj bez zmluvy, sú dávno preč. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. V librete Predanej nevesty sa spievalo - my na zmluvy nič nedáme, my tie zmluvy roztrháme. A poďme ďalej:

…Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé. A kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť. A ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. (38-42)

Oko za oko, krvná pomsta, odplata vždy bola, je a bude príčinou zla medzi nami. Určite si každý v duchu hovorí - kam by som prišiel, vari som blázon - ale byť Božím dieťaťom, to je bláznovstvo. A to zďaleka nie je všetko. Ako by Ježišove učenie chcelo postaviť svet hore nohami:

… Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov! Dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach. (43-45)

Milovať svojich nepriateľov, modliť sa za nich? Tak to po mne nemôže nikto chcieť. Kam by som prišiel? Len ten, komu bolo dané nové srdce môže chápať veci Božieho ducha. Práve sme prešli oddielom Božieho slova, ktoré prakticky zodpovedá na otázku ako žiť kresťanský život. Keď Boží zákon povie nezosmilníš, mali by sme si uvedomiť nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí. Žiadostivé pohľady sú hriech. Keď zákon hovorí nepokradneš, tak aj telefonický hovor na účet zamestnávateľa v pracovnej dobe nás usvedčuje, že kradneme. Keď zákon hovorí, že nebudeš dychtiť po majetku, hneď sa prichytíme pri závisti. A mohol by som pokračovať, ale usvedčil by som nielen vás, ale predovšetkým sám seba. Byť v Božích očiach dokonalý je nesplniteľné. Neklesajme na duchu, pretože ako Božie deti máme Príhovorcu, ktorý nás oslobodil od bremien Mojžišovho zákona. Nezabúdajme na Ježišove slová, ktorými nám vysvetľuje, že neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť:

…Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. (Ján 13:34)