Nová identita kresťana

Spoločne sa zamýšľame nad tým ako žiť kresťanský život, s dôrazom na chudobu ducha a dôsledky v živote kresťana. Už sme si povedali, že človek chudobný v duchu je ten, kto si uvedomuje, že vo svetle Božej dokonalosti neobstojí. Len ten, kto si uvedomuje osobný krach, len ten môže obdržať Jeho Ducha, ktorý od základu premieňa osobnosť človeka. Je to Boh, ktorý dáva človeku nové srdce. Následná zmena je taká revolučná, že sa rovná totálnej demolácii starých hodnôt a zvykov. To On vykorení, rozvráti a zbúra všetko sebecké a nepoužiteľné v nás. Ak sa niekto z vás, milí poslucháči, pýta, ako si môžem byť istý, že k takej premene došlo, alebo kde je záruka toho, že táto životná premena prebehla, tak vám napovie práve dnešná relácia. Nechajme sa opäť viesť Božím slovom. Každému z nás by malo záležať na tom, či má istotu prítomnosti Svätého Ducha, že obrátil svoj zrak od seba k Bohu, že svoju prirodzenosť vyhladoval a v zúfalstve a s prázdnymi rukami prosil Boha o odpustenie a milosť. Dnes vám ukážem sedem bodov, pomocou ktorých si môžete overiť, či ste už Božími deťmi alebo len o Bohu viete, ale ešte sa nestal vaším Pánom a Kráľom. Pozrime sa na premenu a rast Božieho dieťaťa:

1. Najprv spozorujeme, že sa správame inak, než doposiaľ.

Ten, kto je nové Božie stvorenie, prestáva myslieť len na seba. Ten, kto schudobnel v duchu, myslí na Boha a potreby druhých.

Čím viac poznávam svojho Hospodina, tým viac vidím vlastné nedostatky a tým viac sa môžem meniť. Nie je na nás, aby sme sa porovnávali s ostatnými. Našou zodpovednosťou je žiť tak, aby náš život zodpovedal Božiemu slovu. Čiže nie ja, ale ON. Ten, kto stále skloňuje svoje kresťanstvo v prvej osobe jednotného čísla, čiže JA chodím do cirkvi, JA sa modlím, JA robím to, či ono, s najväčšou pravdepodobnosťou zostáva len nábožensky založeným človekom. Ten, kto má od Boha nové srdce, ten skloňuje celé svoje úsilie v súlade s treťou osobou jednotného čísla. Som Božím dieťaťom, pretože ON spôsobil, že už chápem Božie slová, pretože ON mi dal nové srdce a zmenil môj postoj k životu, mám iný vzťah k blížnym a všetkému čo robím a o čom premýšľam. Je to ON, kto sa stal Pánom každého skutku, ktorý v tomto pominuteľnom živote môžem uskutočniť. Nie moje zásluhy a schopnosti, ale Jeho príležitosti sú výsledkom mojej viery. A poďme k ďalšiemu bodu:

2. Ten, kto má nové srdce, bude úplne pohltený obdivom Krista. Bude v úžase hľadieť na Božiu slávu ako malé dieťa:

Len ten, kto pozná bezvýchodiskovosť bezbožnej existencie, len ten môže čiastočne pochopiť Jeho nekonečnú veľkosť. Len človek chudobný v duchu pochopí, že Boží majestát nemôže obsiahnuť. Následne odsúva svoj humanistický intelektualizmus a skláňa sa v bázni a pokore pred svojím Stvoriteľom:

Len Boh vie, čo v každom okamihu robí a aké následky budú mať Jeho činy. My sme nielen diváci, ale tiež účastníci Božích zámerov a ich naplnení:

… v Ňom, v ktorom sme sa stali dedičmi, predurčenými podľa predsavzatia Toho, ktorý koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle, aby sme boli na chválu Jeho slávy, my, ktorí sme už pred tým skladali nádej v Kristovi. (list Efezským 1:11-12)

3. Najväčšie šťastie v živote je uvedomovať si Božiu zvrchovanosť a vzdávať Mu chválu. Je to On, kto nám dal nielen nové srdce, ale aj nové oči k videniu a nové uši k počutiu. Ten, kto je chudobný v duchu si uvedomuje, že Boh nepotrebuje našu pomoc, ale Jeho pomoc potrebujeme my. Bez Božieho dopustenia nemáme zaručené ani budúce nadýchnutie. A čo môžeme Bohu ponúknuť my? Čo mu môžeme dať, aby nám to musel vrátiť? Nič, vôbec nič. Čím prázdnejší budeme, tým viac bude vynikať Jeho majestát a milosť. Čím viac budeme duchovne vyhladovaní, tým viac nám dá jesť svoj chlieb života. Čím viac sa budeme živiť Kristom, tým menej budeme potrebovať svet.

4. Výsledkom tejto premeny bude, že sa prestaneme sťažovať na neprávosť. Budeme znášať krivdy, nepochopenie a utrpenie bez reptania, pretože bez Jeho milosrdenstva si zasluhujeme jen zatratenie. S vedomím, že všetko, čím v živote prechádzame je nadštandardná milosť, prejdeme aj cez najťažšie skúšky. Ten, kto zakúsil Božiu milosť vo vlastnom živote, by mal byť tým najspokojnejším a najradostnejším človekom doma v rodine, na pracovisku i ako príslušník národa, ktorý nepatrí práve k najzbožnejším na svete. Viem, je to ťažká, takmer nesplniteľná úloha, ale s Božou pomocou vytrváme v nádeji a viere, že bez Božieho dopustenia nám nikto neskriví ani vlas na hlave. Kto z nás to dokáže? Každý, kto patrí Bohu. To je okamih, keď v kresťanovom živote končí beznádej a strach. V 8. kapitole listu Rímskym, vo verši 28 čítame:

… A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady Božej, všetky veci slúžia na dobro.

Prirodzený človek hľadí na život a na ostatných ľudí zdola a vidí predovšetkým ich nedokonalosť. Znovuzrodený človek hľadí na život zhora, tak ako nás vidí Boh, a uvedomuje si vlastnú nedokonalosť.

5. Znovuzrodený človek trávi mnoho času na modlitbách. Len núdzny volá k Bohu, aby dostal odpoveď. Vytrvalým modlením nemyslíme to, že niečo mechanicky odriekame alebo opakujeme. Naše modlitby nepripomínajú Bohu naše potreby, tie On pozná lepšie ako my. Na modlitbách sa vlastne učíme prijímať Božiu vôľu a Jeho vedenie. Modlitba je aj konzultácia každého životného kroku, nielen toho životne dôležitého. Aj bleskový rozhovor s Bohom pri prechádzaní cez cestu, vďaka za to, že udržuje pozornosť a reflexy vodičov, technický stav vozidiel a moju schopnosť vnímať. Modlitba je neustály kontakt s Bohom, nech sme kdekoľvek a robíme čokoľvek. Ďakovať môžeme aj za pohár pitnej vody, prostredníctvom ktorej môžeme obdivovať nielen Stvoriteľa, ale aj fyzikálne vlastnosti vody, ktoré sú nevyhnutné k nášmu prežitiu.

6. Znovuzrodený človek nezanedbáva praktickú svätosť a úplné odovzdanie svojho života Bohu. Nábožensky založený človek zostáva sám sebou a hľadá Krista pre svoj vlastný prospech. Človek, ktorého srdce bolo roky diablovou pevnosťou a po celú tú dobu vzdoroval Ježovi Kristovi, v okamihu, keď je Bohom uvedený do stavu duchovnej chudoby, nežiada to, čo môže Boh urobiť preňho, ale túžobne volá: Bože, čo si želáš, aby som urobil ja?

7. Znovuzrodený človek chváli Boha a ďakuje Mu za všetko všedné i nevšedné, za všetko dobré i obtiažne. Pretože je to Boh, kto udržuje všetko živé i neživé v optimálnom stave. Vďačnosť je prehĺbená modlitba.

…On, ako odlesk Božej slávy a obraz Jeho podstaty, udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď prv spôsobil očistenie od hriechov. (list Židom 1:3)

Keby Boh prestal udržovať svojím slovom celý vesmír, všetko by sa zrútilo.

… lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. (list Kolosenkým 1:16-17)

On stvoril všetko, aby naša planéta bola obývateľná a nezabúdajme ani na to, že nám dal také vlády, aby sme sa navzájom nepozabíjali. Len veriaci človek si uvedomuje, akého mocného a milostivého Boha máme. Veriaci človek by mal každého považovať za dôležitejšieho od seba a prejavovať rovnaké milosrdenstvo svojou láskavosťou, obetavosťou, trpezlivosťou a súcitom so všetkými, ktorí ešte Pánovi nepatria.