4. Plač a útecha

Spoločne sa zamýšľame nad tým ako žiť kresťanský život s dôrazom na poznanie osobného hriechu a jeho dôsledky v živote kresťana. V predchádzajúcich reláciách sme si povedali, že usvedčenie z hriechu je prvotné, až potom môže dôjsť k obratu hriešnika, čiže k pokániu. A pretože sme tiež chudobní v duchu, všetku očistu vkladáme na Boha. Prichádzame k Nemu s prázdnymi rukami. Boh nás poteší, veď to sľúbil: Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blažený človek je mimoriadne šťastný, má osobný príbuzenský vzťah s Bohom. Boh je jeho Otcom, vlastne Oteckom ...

... Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! (list Rímskym 8:15)

Niektorí ľudia svoj hriech, ducha otroctva, zľahčujú alebo dokonca popierajú, veď v porovnaní s ostatnými sú celkom slušní ľudia. Sú presvedčení, že ich slušné správanie preváži ich občasný "hriešik". Mnohí sa k Bohu utiekajú vo chvíľach, keď im "tečie do topánok". Ďalší hľadajú cestu, ako sa zbaviť nejakého nepríjemného problému. Každé takéto hľadanie Boha je len jedna z ciest hľadania vlastnej potreby. Pozrime sa, čo mnohým ľuďom bráni, aby boli očistení a ubezpečení o Božom milosrdenstve. Pozrime sa na naše srdce. Ten, kto má mäsité srdce, prežíva blaženosť a potešenie, kto má kamenné srdce, zostáva uväznený ako pod váhou balvanov.

1. Prvý druh balvanov v srdci človeka je milovanie hriechu.

2. Druhý druh balvanov v srdci človeka je zúfalá beznádej. Beznádej nám nahovára, že Boh nám nemôže odpustiť: "Keby ste len tušili, čo mám na svedomí!" Tento pohľad podkopáva, podceňuje a znižuje Božiu všemohúcnosť, znehodnocuje Božiu zvrchovanú milosť. Podľa týchto ľudí Boh nemôže pomôcť, tak robia to, čo je správne v ich očiach. Myšlienky zúfalstva zastierajú Božie milosrdenstvo. Vraj nemáme šancu. Máme. Boh je nekonečný. Aj ten najväčší náš hriech je len konečný.

3. Tretí druh balvanov v srdci človeka je domýšľavosť. To je ten známy prístup: "Veď ja nie som až taký zlý. Ak si niekto myslí, že by som mal nad sebou nariekať, tak ma dobre nepozná, som úplne v poriadku, v skutočnosti som celkom dobrý". Títo ľudia liečia svoju rakovinu aspirínom. Ak Ježiš Kristus musel zomrieť za hriechy celého sveta, tak teda nikto nie je dobrý. Domýšľavý človek v podstate hovorí: "Za mňa Ježiš Kristus nezomrel, pretože som dobrý". Ak vo svojej domýšľavosti zotrvá, tak má úplnú pravdu. Tu je dôkaz:

... Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa. (Lukáš 5:32)

Ježiš naozaj neprosil Otca za samospravodlivých, ktorí si mysleli, že žijú správne, pretože s pyšnými Boh neudržuje spoločenstvo:

... Nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji (Ján 17:9)

4. Štvrtý druh balvanov v ľudskom srdci je falošné sebavedomie. Tieto kamene by sme mohli nazvať - lacná milosť. To je ten prípad, keď človek pocíti túžbu spoznať Ježiša Krista, verejne sa k Nemu priznáva, dokonca sa nechá pokrstiť. Všetko vyzerá na pohľad dobre. Ale vnútri srdca? "Čo by som sa strachoval. Som spasený raz navždy. Nech robím, čo robím, Boh sa ma už nevzdá. Nie som fanatik, všetko s mierou. S tou svätosťou to predsa nemôžem preháňať. A tak trochu sem, trochu tam, nejako to už len dopadne. Načo byť suchár a ochudobňovať sa o svetské radovánky". Takémuto falošnému sebavedomiu môžeme hovoriť trúfalosť. Boh však čaká aj na tohto muža, aj na túto ženu:

... Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky. (Izaiáš 55:7)

Ak trúfalý pseudokresťan neopustí bezbožnú cestu svojvôle, tak je jeho spasenie spochybnené, pretože Božieho človeka spoznáme podľa skutkov. Lacná milosť nemá spásonosnú hodnotu. Milosť je síce dar, čiže zadarmo, ale je to vôbec najdrahší dar aký bol darovaný. Dôkaz obdržania tohto najdrahšieho daru je:

... Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (list Efezským 2:10)

Pozrime sa sami na seba. Sme Jeho dielo? Konáme Bohom pripravené dobré skutky? A to nás vedie k ďalšiemu balvanu:

5. Odkladanie a váhanie je piaty druh balvanov v ľudskom srdci. "Nijaké náhlenie, veď ešte neumieram. Práve teraz nemám čas venovať sa duchovným veciam. Musím sa trochu skonsolidovať a porozhliadnuť, čo so sebou urobím". Uvedomme si, že v nasledujúcej sekunde tu nemusíme byť:

... veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne (list Jakuba 4:14)

Skôr než začneme čokoľvek odkladať na zajtra, dobre si uvedomme, že pre nás zajtra vôbec nemusí nastať! Odkladať otázky života a smrti na zajtra je slušne povedané bláznovstvo.

... Lebo odpadlíctvo zabíja neskúsených a bezstarostnosť zahubí bláznov. (Príslovia 1:32)

Stráviť večnosť bez Boha je tá najhoršia vyhliadka.

6. Ľahkomyseľnosť a povrchnosť je šiesty druh balvanov v ľudskom srdci. Niektorí ľudia jednoducho nechcú alebo odmietajú čeliť realite. Chcú sa len baviť a byť bez starostí, mať zo života jeden veľký večierok:

... Beda tým, čo včasráno ženú sa za opojným nápojom; čo vysedávajú do mrku, až ich víno rozpaľuje. Citara i harfa, bubon a flauta a víno patria k hodom. Ale na skutok Hospodina nehľadia a diela Jeho rúk si nevšímajú. (Izaiáš 5:11-12)

Tí, ktorí sú príliš zaneprázdnení svetským životom, tí nemajú čas na Hospodina. Majú vlastný program, vyznávajú vlastné hodnoty, sú zvedení sami sebou. Božej realite však nikto nemôže utiecť. Kresťanstvo je jedno nezvrátiteľné víťazstvo v Kristovi, ktoré je evidentne viditeľné v ustavičnom a trvalom pokání. Pokánie sa nikdy nerobí raz a navždy, pokánie sa robí sústavne. Aj keď spasenie je jednorazové, pokánie nie je jednorazové. Dôkaz skutočného spasenia je neustála bázeň a chvenie:

... A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením konajte svoje spasenie. (list Filipským 2:12)

S bázňou a chvením si musíme uvedomovať svoje hriechy a nedostatky, aby sme sa im nabudúce vyvarovali. Apoštol Ján píše:

... Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1. list Jána 1:9)

Vyznávanie, odpúšťanie, očisťovanie nie sú jednorazové činnosti, sú rovnako prepojené ako Ježišove slová - Blahoslavení žalostiaci. Kresťan je teda v neustálom spojení s Bohom. Toto spojenie je súčasťou našich modlitieb, keď vyznávame svoje hriechy. Preto sa deti Božieho kráľovstva odlišujú, veď nie sú z tohto sveta, ale žijú odlišným životným štýlom. Tí, ktorí patria do kráľovstva, tí sa od jednotlivých hriechov odvracajú s plačom k Otcovi vo chvíli, keď si svoj hriech uvedomia. Hriech je pre nich výnimka, nie pravidlo. Čím lepšie poznáme Boha a Jeho slovo, tým zreteľnejšie vidíme svoju nedostatočnosť, ale pretože máme Otca Pána Ježiša Krista, nepodliehame depresii a pocitom bezradnosti alebo apatie. Prichádzame so svojím hriechom k Otcovi, aby sme boli posilnení, premenení a uistení Božou láskou a trpezlivosťou. V Jeho úteche spočíva šťastie. A tento zápas trvá až do vykúpenia tela.

... A nielen ono, ale aj my, ktorí máme prvotiny Ducha, aj my vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela. (list Rímskym 8:23)

Opäť - vzdycháme - väčšina slovies má nedokonavý vid. To znamená, že tieto činnosti neprestávame robiť, že s nimi zápasíme po celý svoj kresťanský život až do chvíle, keď budeme stáť tvárou v tvár Kristovi. Toľkokrát sme povedali, že blaženosť kresťana spočíva v úteche, ktorú dostávame od Otca. Čo môže byť blaženejšie než byť v kontakte s takýmto Bohom:

... Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Netrvá navždy pri svojom hneve, lebo rád udeľuje milosť. Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky hriechy. (Micheáš 7:18-19)

Áno, naše prirodzené telo je prerastené nádorom hriechu, nič ho neuzdraví, len vykúpenie, ktoré je isté, pretože máme závdavok - Svätého Ducha.