Hriech a útecha

Spoločne sa zamýšľame nad tým ako žiť kresťanský život s dôrazom na poznanie osobného hriechu, chudobu v duchu a dôsledky Božieho diela v živote kresťana. Ak si, milí poslucháči, spomínate, v minulej relácii sme sa s vami lúčili so slovami, že naše prirodzené telo je prerastené nádorom hriechu. Nič ho neuzdraví, len vykúpenie, ktoré je isté, pretože máme závdavok - Ducha Božieho. Mnohým sa môže zdať, že o hriechu sme toho povedali už dosť. Iní si pomyslia, prečo nehovoriť o niečom radostnejšom. Dovoľte mi malú odbočku.

Práve sme sa vrátili z Ameriky a chcem sa s vami podeliť o slová jedného skúseného kazateľa. Prejavil vážnu starosť o stav súčasnej cirkvi a povedal, že má obavy, že každú nedeľu prichádzajú do cirkvi davy ľudí, ale spasených je možno 10% z nich. Trochu ma to tvrdenie zarazilo, ale tento kazateľ dokázal svoje obavy vysvetliť. Veriaci dnes z kazateľníc nepočujú nič o hriechu. Sú naladení na pozitívne evanjelium, zaujíma ich omnoho viac štýl chvál a typ piesní, než samotná kázeň. A keď nedostanú, čo si želajú, sťahujú sa inam. Ale evanjelium, v ktorom poslucháč nepočuje o hriechu, je to isté, ako keby mi môj lekár neoznámil pravdivú diagnózu, že mám rakovinu, len preto, že je to nepríjemná správa. Našťastie tento kazateľ mal dobrého lekára a ten mu zlú správu neskryl. A tak ako pre chorého je dobrou správou, že lekári majú určité možnosti, ako rakovinu liečiť, tak je pre nás dobrou správou, že Boží liek pre naše hriešne srdcia je omnoho účinnejší ako všetky chemoterapie, ožarovania a chirurgické zákroky. Či ide o rakovinu alebo hriech, realita smrti je nevyhnutná, pretože z Písma vieme, že:

... Lebo odplatou za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (list Rímskym 6:23)

To, čo je pre jedných smrtonosná správa, či pre neveriacich nepríjemná pravda, pre veriacich je to dar Božej milosti, ktorý zďaleka nekončí púhym konštatovaním, že sme všetci z našich chorôb uzdravení. Boh tvorí nového človeka, s ktorým má ďalekosiahle plány:

... Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú kraľovať s Ním tisíc rokov. (Zjavenie Jána 20:6)

Preto je také dôležité, aby sme o Božom zvrchovanom konaní nič neskrývali a hlavne, aby z nášho vyučovania každý vedel, že človek bez Boha nemá ani najmenšiu nádej pre dnešok ani zajtrajšok a už vôbec nie pre večnosť. To je tvrdá realita, ale nie je o nič menej dôležitá, než pravdivá diagnóza lekára. Mnoho ľudí sa snaží, aby im kresťanstvo prinieslo úľavu, útechu a povzbudenie, najmä v ťažkých chvíľach. Iní hľadajú skôr príjemné pocity, ale to je len ľudsky vyprodukovaný zážitok pominuteľného šťastia. Nepríjemnou, ale oslobodzujúcou pravdou je, že počiatkom skutočného šťastia je plač nad vlastným hriechom. Našou modlitbou je, aby každý poslucháč tohoto vysielania poznal plnú pravdu evanjelia, nielen ľúbivé polopravdy. V Zjavení Jána 2:11 čítame:

... Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí!

Naše choroby a nakoniec aj telesná smrť nie je to, nad čím by sme mali plakať v beznádeji. Prvej smrti sa nikto z nás nevyhne, ale druhá smrť je tá, ktorá odsudzuje hriešnikov do večného zatratenia. To je práve to, čo hovorí Svätý Duch do našich sŕdc. To sú tie pravé a povzbudzujúce slová, ktoré majú zmysel len na pozadí našej stratenosti, na pozadí hriechu, z moci ktorého nás vykúpil sám Pán Ježiš Kristus na kríži. Na kríži zomrel za náš hriech, ale to nie je všetko. On žije a my s Ním kraľujeme - preto nad nami nemá tá druhá smrť žiadnu moc. Nový zákon nikoho z nás neubezpečuje, že keď budeme len načúvať hlasom z kazateľníc a poslušne chodiť do zboru, bez toho, aby sa náš život viditeľne zmenil, že sme praví kresťania. Nový zákon hovorí, že sme kresťania len vtedy, keď sme v každom okamihu až do skonania svojho tela, v trvalom pokání odvrátení od sveta. Spasenie prichádza skrze pokánie, pokánie skrze chudobu v duchu a plač a volanie k Bohu. Boh tieto kroky výslovne vyžaduje. To nie je voliteľná cesta ku spaseniu, to je jediná cesta vedúca ku spaseniu. Podľa skutkov sú kresťania rozpoznateľní od ostatných. Nasledujúce slová apoštola Pavla sa nápadne podobajú slovám kazateľa, o ktorom som sa dnes zmienil:

... Obávam sa totiž, aby som vás, až prídem, nenašiel takých, akých by som nechcel, a aby ste ani vy mňa nenašli takého, akého by ste nechceli; aby nebolo sváru, závisti, hnevov, hádok, ohovárania, našepkávania, pýchy, nepokojov; aby ma môj Boh neponížil u vás pri mojom opätovnom príchode, a aby som nemusel oplakávať mnohých, ktorí predtým zhrešili a nekajali sa z toho, čoho sa dopustili: z nečistoty, smilstva a bezuzdnosti. (2. list Korintským 12:20-21)

Pavol tu v podstate hovorí, že ak sa vy plačúc netrápite, tak sa plačúc trápim za vás ja. Tak sa trápia niektorí kazatelia, tak sa trápime aj my, pretože všade okolo nás je omnoho viac znakov a skutkov nevery ako viery, aj v našich zboroch. Kresťanstvo je nekončiaci zápas s vlastným telom. Vypočujme si opäť apoštola Pavla:

... Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím. A keď konám, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. (list Rímskym 7:15-16)

Pre každého z nás je veľmi dôležité, aby sme poznali sami seba. Ale pokým z našich kazateľníc nebudeme zreteľne počuť, že ľudstvo a prirodzený človek je otrokom hriechu, tak nemôžeme mať skutočný vzťah s Otcom - stvoriteľom celého vesmíru a s Kristom, ktorý nás z otroctva hriechu vykúpil. A o pôsobení Svätého Ducha v našom živote už nemôže byt ani reči. Niektorí ľudia - veriaci aj neveriaci - pripúšťajú svoj morálny krach, ale snažia sa ho vyriešiť po svojom. Pustia sa do práce a cirkvi alebo rôzne inštitúcie im v tom často pomáhajú. Začnú vylepšovať samých seba, začnú sa mravne prezbrojovať. Možno, že niektorí z vás so mnou budete súhlasiť, že samotné mravné zbrojenie proti hriechom a nedostatkom spravodlivého usporiadania v spoločnosti i osobnom živote, nikomu spasenie nezabezpečí. To dobre poznáme zo Starého zákona, ale ani v novodobých dejinách nikto nevymyslel lepší zákon, než ten ktorý bol daný samotným Bohom židovskému národu. Kto lepšie dodržiaval Desatoro ako židovský ľud? A predsa zostal slovom Krista nedotknutý a nespasený. Kto sa nestal Božím dieťaťom, v podstate hovorí: Ja si s hriechom poradím sám. Títo ľudia - a sú všade okolo nás - sami na seba naložia nesplniteľné úlohy a predsavzatia. Ich zámery sú ľudsky povedané dobre mienené, ale nie sú riešením. Predsa neprepadáme beznádeji ani fatalizmu, ba práve naopak. Boh nezveril chod dejín do rúk človeka, ale On sám je zvrchovaným vládcom celého vesmíru. Preto sa môžeme radovať z toho, že v každej generácii je aj iná skupina ľudí, ktorí priznajú svoj mravný krach, ale od predchádzajúcej skupiny veriacich sa zásadne líšia v tom, že sú chudobní v duchu, plačú a volajú k Bohu, prahnú po odpustení a sú hlboko zarmútení svojím hriechom. Práve o takýchto ľuďoch Ježiš hovorí vo svojom kázaní na vrchu: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. A pretože sme chudobní v duchu, všetku očistu vkladáme na Boha. Prichádzame k Nemu s prázdnymi rukami. Boh nás poteší, veď to zasľúbil. Kto je blahoslavený, ten je nesmierne šťastný a prežíva osobný príbuzenský vzťah s Bohom. To sú tí, ktorí patria k pravému Božiemu ľudu. Pravý Boží ľud sa nehanbí za svoj plač. Ďalší krok ako prehĺbiť tento očistný proces, je vyhľadať si biblické odkazy týkajúce sa hriechu a tieto verše študovať. Je ich viac než 500. O mnohých sme sa už zmienili. Dovoľte mi aspoň zopakovať ako videl sám seba apoštol Pavol:

... Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý. (1. list Timoteovi 1:15)

Pavol sa považoval za hriešnika číslo jeden. Neviem, kam by som sa mal zaradiť ja, keď sa porovnám s Izaiášom, Jeremiášom, Petrom alebo Pavlom. Najväčší velikáni z Božej milosti sa považovali za najhriešnejších. Do akej kategórie hriešnikov asi patríme my, ich žiaci? Do rovnakej! Hriech je vždy, namierený proti Bohu. Každý, kto prekračuje Boží zákon lásky, hreší. Hriech minimalizuje Božiu lásku. Hriech zarmucuje Božieho Ducha. Hriech pohŕda Božím požehnaním. Hriech obnažuje našu nečistotu. Téma ľudskej prirodzenosti a hriechu je skrátka nevyčerpateľná. Nebyť Pána Ježiša Krista, mohli by sme len nariekať. Vďaka Bohu, že môžeme hlásať dobrú zvesť.