3. Dedičstvo

Od začiatku týchto relácií sa spoločne zamýšľame nad tým, ako žiť kresťanský život. Na konci minulej relácie sme si povedali, že do Božieho kráľovstva vstúpi a dedičom sa stane len ten, kto je chudobný v duchu. Sám Pán Ježiš hovorieval, že tí, ktorí si vystačia so svojimi rituálmi, ktorí si myslia, že žijú spravodlivo podľa zákona, ktorí sú hrdí, silní a sebestační, nevstúpia do Božieho kráľovstva. Napriek tomu aj dnes, mnohí veriaci sa spoliehajú na svoje skutky a náboženskú príslušnosť viac, než na Božiu milosť. Sú to všetci tí, ktorí podceňujú svoj hriech. Sú to tí, ktorí si myslia, že je omnoho viac oveľa horších ľudí, než sú oni sami. Pozor na to. Dnes sa budeme do tretice zaoberať veršom z Ježišovej kázne na vrchu:

… Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. (ev. podľa Matúša 5:5)

Tieto slová piateho verša piatej kapitoly Matúšovho evanjelia sú plné dôležitých oznámení. Odpovedzme si najskôr na prvú otázku: Čo to naozaj znamená byť krotký? Ak len tí, ktorí sú krotkí a tichí sú skutočne šťastní, tak by sme sa mali vo vlastnom záujme zaujímať, čo to krotkosť vlastne je. Ježišov život bol obrazom pokory a služby. Neprišiel rozkazovať a vládnuť, ale slúžiť. Jeho krotkosť sa najviac prejavila v Jeho ukrižovaní. Podobne cirkev a praví veriaci tu nie sú na to, aby sa spoločne usilovali o lepšiu budúcnosť pre seba a svoje deti, ani aby budovali tisícročnú ríšu cirkevnej nadvlády. O to sa pokúsili mnohí v minulosti, ale vždy stroskotali. Pozrime sa teda na definíciu krotkosti z iného uhla.

Ako sme si v minulých reláciách vysvetlili, v ľudskom srdci prebieha premena od chvíle, ako bolo zasiahnuté evanjeliom. Preto krotký človek nelipne na ničom, čo na tomto svete vlastní, a môže toho vlastniť mnoho. Krotký človek sa nestrachuje o svoj majetok, ani sa nebojí straty. Krotký človek nevie, čo je nevôľa a závisť. Ten, kto je vysoko, určite skôr či neskôr padne. Ten kto je nízko, nemôže padnúť. Krotký človek sa nerozčuľuje nad tým, čo sa mu prihodilo, alebo čo mu niekto urobil. Krotký sa neobhajuje, pretože vie, že žiadne práva nemá, nič si nezasluhuje. Krotký je pokorený pred Bohom a nemá vôbec nič, čím by sa mohol Bohu pochváliť. Krotký a pokorný človek je ten, kto je citlivý, poddajný, mierny a trpezlivý. Takýto človek je ako utišujúci liek v bolesti, ako ochladzujúci vánok v sparnom letnom dni. Pozrime sa na Pavla, ako napomínal korintských kresťanov:

… Ja, Pavol, sám vás napomínam v duchu tichosti a láskavosti Kristovej; ja, ktorý, keď som osobne prítomný medzi vami, som vraj pokorný, ale keď som vzdialený, som vraj smelý voči vám. (2. list Korintským 10:1)

Bohom ustanovený kráľ Izraela bol pred ľuďmi pokorený aj tým, že prichádzal na oslovi, alebo na osliatku. Na oslovi predsa významní králi nejazdia. Neviezol ho pozlátený kočiar, nemal konský štvorzáprah plnokrvníkov. Do Jeruzlema vstúpil bez akejkoľvek pompéznosti:

… Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k tebe prichádza krotký, sediac na oslovi, a to na osliatku ťažnej oslice. (Matúš 21:5)

Krotkosť v sebe síce zahŕňa poddajnú povahu, ale v žiadnom prípade neznamená slabosť. Krotkosť je výsledný produkt chudoby v duchu a zlomenosti srdca pred svätým Bohom. Krotkosť je ovládnutá moc. Krotkosť nie je nemohúcnosť alebo impotencia. Krotkosť môže byť aj sväté rozhorčenie. Krotkosť, podľa Kristovho príkladu teda znamená - nebudem brániť svoje práva, ale som pripravený riskovať svoj život za Božiu vec. Človek, ktorý je pomalý do hnevu je lepší ako udatný hrdina a ten, kto sa vie ovládať je mocnejší než dobyvateľ. Ten, kto má moc a silu a nedokáže sa ovládať, je ako zborené mesto. Počúvajme:

… Muž, ktorý neovláda svojho ducha, je ako preborené mesto bez hradieb. (Príslovia 25:28)

Mocný nie je ani udatný hrdina, ani dobyvateľ, ale krotký človek, o ktorom hovoril a kázal Pán Ježiš Kristus na vrchu. Peter nám zanecháva vo svojom liste vzor krotkosti, a síce krotkosť Pána Ježiša Krista. Započúvajme sa do veršov, ktoré aj nám oznamujú, k čomu sme boli povolaní:

… lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje. On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi; (1. list Petra 2:21-23)

Ježiš nespáchal jediný hriech, neučinil nič, čo by bolo v Božích očiach nesprávne. Preto, keď bol obvinený, bičovaný a ponižovaný, všetko sa dialo neprávom. Ježiš je Kristus čiže Boh, moc všetkých mocí. Mohol svojich trýzniteľov zničiť, mohol sa im vysmiať, ale neurobil to. Krotkosť je totálna kontrola vlastnej moci. Ľudia, ktorí ovládajú svoju moc sú tí, ktorým patrí nebeské kráľovstvo. Ježiš sa nikdy nebránil. Ale keď bol znesvätený chrám Jeho Otca, uplietol bič a vyhnal ním peňazomencov a ich stoly poprevracal. Ježiš vyčistil chrám dvakrát a keď odhaľoval pokrytectvo farizejov, nebola to reč slabocha. Jeho slová boli tvrdé:

… Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. (ev. podľa Matúša 12:34)

Ježiš bez váhania vyniesol svätý súd nad ľuďmi. Napriek tomu biblia hovorí, že Ježiš bol krotký. Krotkosť nie je len nekonečná pokora, ale je to moc, ktorá je použitá iba k obrane Božej pravdy. Aby sme tomu lepšie rozumeli: Božie slovo, Jeho pravdu, hlásame tak, aby ju bolo počuť čo najďalej. Častokrát si myslíme, že Boh by mohol k šíreniu evanjelia používať miesto nás superhviezdy alebo známe osobnosti. Hovoríme si, keby uveril taký Michael Jackson, keby uveril slávny hokejista, slávny herec, obľúbený štátnik alebo politik? Uverila by mládež, uverili by davy hokejových fanúšikov. Koľko ľudí by takáto hviezda pomohla obrátiť? Len si spomeňme koľko hokejových fanúšikov nadšene volalo: "Bondra je náš Boh", keď sme sa stali majstrami sveta. Koľko dievčat omdlieva v prítomnosti speváckych megahviezd. Samozrejme Boh môže použiť pre šírenie svojho kráľovstva kohokoľvek. Ale nezabúdajme na to, že presvedčivosť evanjelia nevychádza z ľudskej osobnosti ani schopnosti, ale z pôsobenia Svätého Ducha. Nikto nemôže uveriť evanjeliu skrze talent, slávu, postavenie alebo bohatstvo nejakého človeka. Aj superhviezda musí byť zlomená vlastným duchovným krachom a znepokojená svojím hriechom či hriechom blížnych. Ten, kto skutočne uverí, prestane byť pre svet zaujímavý. Práve to, čo robí človeka v očiach sveta slávnym je pre Boha nepoužiteľné. Prehováranie Svätého Ducha nespočíva v hlasivkách slávneho speváka, ani v hokejovej schopnosti slávneho hokejistu, ani v prezidentskom kresle, ani v bankových kontách. Uveriť môžeme len kvôli ukrižovanému Pánu Ježišovi Kristovi. Kde nepôsobí Svätý Duch, tam nepomôžu ľudia ani nadprirodzené zázraky:

… lebo aj Židia žiadajú znamenia, aj Gréci hľadajú múdrosť, my však kážeme ukrižovaného Krista - Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo, (1. list Korintským 1:22-23)

Nepomôže múdrosť, ani znamenia, ale len a len smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista. Len Duch Svätý môže spôsobiť, aby sa z boháča stal chudák, zo smejúceho plačúci, z učeného človek chudobný v duchu, z múdreho krotký a pokorný, zo sýteho hladný a smädný, z urodzeného ponížený, z oslavovaného prenasledovaný, z ospevovaného ohováraný, inzultovaný či urážaný. Skutočné Božie hviezdy majú inú podstatu:

… Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. (Daniel 12:3)

Vlastnosti Božích superhviezd sú týmto svetom najmenej cenené. Krotkosť a chudoba v duchu nás uisťuje, že nič nie je možné skrze mňa, ale všetko je možné skrze Boha. Za seba nebojujeme, za Boha sme ochotní položiť aj život. Kresťan je krotký, pretože má tú najväčšiu moc:

Jeho služobníkom som sa stal, keď ma Boh obdaroval svojou milosťou a pôsobí vo mne svojou mocou. Mne, najmenšiemu zo všetkých bratov, bola daná tá milosť, aby som pohanom zvestoval nevystihnuteľné Kristove bohatstvo a vyniesol na svetlo zmysel tajomstva od vekov ukrytého v Bohu, ktorý všetko stvoril:

Boh chce, aby kniežatstvám a mocnostiam v ponebeských oblastiach bola teraz skrze cirkev oznámená rozmanitá múdrosť Božia, podľa predvekého ustanovenia, uskutočneného v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. V Ňom sa odvažujeme pristupovať s dôverou skrze vieru v Neho.

Dokážeme sa stotožniť s týmito slovami evanjelia?