5. Dedičstvo

V minulých reláciách sme odpovedali na otázku, čo znamená byť krotký a ako sa krotkosť prejavuje. Povedali sme si, že krotkosť je ovládaná moc. Krotkosť nie je slabosť. Slaboch, alebo zbabelec nemôže byť biblicky krotký, pretože krotkosť je podmienená vnútornou silou, ktorú slabosi a zbabelci nemajú. Krotkosť bez sily a moci neexistuje. Biblia uvádza mnoho príkladov prejavu krotkosti.

Poďme na ďalšiu otázku. Aký je výsledok krotkosti? Prvý prejav zmeny vyplýva priamo z Ježišovho prehlásenia blaženosti. Krotkosť znamená, že sa nám zmenia všetky životné priority a usilujme sa o to, aby sme milovali Boha - svojho Pána - celým svojím srdcom a celou silou. Až potom sme zlomení na duchu zo svojej zloby a stíšení v prítomnosti Božej svätosti. Zlomenosť ducha je negatívna, preto zapríčiňuje plač a smútok. Krotkosť a pokora sú pozitívne, preto zapríčiňujú hlad a smäd po spravodlivosti a odvahu k novému životu. Naša moc spočíva v Kristovi, a je to moc najmocnejšia. Silnejšia moc nejestvuje. Preto môžeme milovať aj svojich blížnych, ktorí nám už nie sú ľahostajní. Chceme byť blahoslavení, šťastní, chceme prinášať pokoj. Keby malo byť šťastie závislé na životných situáciách, tak nikto by nemohol byť šťastný, pretože každý deň má dosť svojho trápenia. Skutočné šťastie je zakotvené v Bohu. Druhý výsledok krotkosti vyplýva zase z priameho Ježišovho zasľúbenia, ktoré hovorí o dedičstve:

... Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. (ev. Matúša 5:5)

Ježiš Kristus svojimi slovami potvrdzuje, že tomu, kto vstúpi do Božieho kráľovstva, patrí dedičstvo pôvodného panstva nad krajinou, ktorú Adam v rajskej záhrade dostal od Boha. Nová zem, znovu získaná rajská záhrada, bude patriť spaseným; tým, ktorí sa nespoliehajú na svojho ducha, ktorí nariekajú nad svojou mravnou hriešnou biedou, tí ktorí sú pred Bohom a ľuďmi pokorní, krotkí a poddajní. V Genesis Boh sľúbil svojim deťom, vyvolenému národu etnických Židov, krajinu až po rieku Eufrat. Dnes sa Židia prakticky nedostanú ani za Jordán. Izaiáš však prorokoval:

... Keď budeš volať o pomoc, nech ťa zachránia tvoje hromady modiel. Všetky odnesie vietor, zachváti vánok. Ale ten, kto sa ku mne utieka, zdedí krajinu a vlastniť bude svätý môj vrch. (Izaiáš 57:13)

Židia boli vyvoleným národom, ale proroctvo týkajúce sa dedičstva krajiny, celej zeme, nie je v Kristovi len doménou vyvolenia židovského národa a etnického Izraela. Dnes sú Božími deťmi Božieho kráľovstva ľudia zo všetkých národov, všetci spravodliví. Ako Ježiš kázal, krotkí budú dedičmi zeme:

... V tvojom ľude všetci budú spravodliví, oni na večnosť zdedia krajinu ako výhonok mojej výsadby, dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim. (Izaiáš 60:21)

Vlastníctvo a dedičstvo zeme už nie je obmedzené zemepisnou polohou. Boží Izrael obdrží celú zem! Pozrime sa najprv na to, kto je Boží Izrael:

... Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar. Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela; ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom. To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo). Lebo toto je slovo zasľúbenia. (list Rímskym 9:6-9)

Ako keby Boh otvoril náruč všetkým národom. Čo môže byť radostnejšie než skutočnosť, že nie každý Žid, ktorý je pokrvný potomok Abraháma, je Izraelita. Ale aj deti zasľúbenia z pohanských národov majú svoje dedičské právo. Z Božieho slova pochopíme, kto sú pravé deti Abraháma, kto sú Božie deti. Počúvajme:

... Je to ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú synovia Abrahámovi! Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy. Tým, ktorí sú z viery, sa teda dostáva požehnanie s veriacim Abrahámom. (list Galatským 3:6-9)

Božie slovo nás nenecháva bez odpovede. Ste ľudia viery? Tak patríte do Božieho Izraela. Nie ste ľudia viery, neveríte v Božstvo Ježiša Krista? Tak nepatríte do Božieho Izraela, aj keby ste boli pokrvnými potomkami Abraháma a pochádzali zo židovského národa do ix-tého pokolenia. Kto je v Kristovi, je synom Abraháma; kto v Kristovi nie je, nie je synom Abraháma.

To je biblická skutočnosť a nikto ju nezmení. Preto celú krajinu, nielen okolo Eufratu, ale od východu na západ a od severu na juh zdedia Abrahámovi potomkovia zo všetkých národov a rás. Aby sme si všetko, čo tu hovoríme zdôraznili, poďme spolu do Žalmov:

... Lebo Hospodin má záľubu vo svojom ľude; zdobí pokorných spasením. (Žalmy 149:4)

Krotkosť a pokora idú ruka v ruke. Ten, kto je krotký a pokorný pred Bohom, je s najväčšou pravdepodobnosťou spasený. Nikto nemôže Boha oklamať. Nikto sa na krotkého a pokorného nedokáže hrať. Nikto nemôže pred Bohom predstierať plač nad chudobou svojho duchovného stavu. Nikto! Nespoliehame sa na seba. Prijmime z Jeho rúk dedičstvo, ktoré nám vo svojej zvrchovanosti pripravil:

... Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne.

Boží trón nie je len česť a sláva. Budeme vovedení do slávy, aby sme svoju úlohu splnili:

... ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať; ak Ho zaprieme, aj On zaprie nás. (2. list Timoteovi 2:12)

Aj to je súčasť dedičstva. Nielenže zasadneme, ale budeme s Kristom vládnuť. Ako bude Jeho ľud vládnuť neviem. Viem len to, že budeme nielen vládnuť, ale aj súdiť. Všetko sa naplní v Kristovi, v oslávenom tele a v dokonalosti. On nám dá silu k vytrvalosti, krotkosti a vernosti. Máme dôvod k radosti:

... Nech jasajú zbožní v sláve, nech plesajú na svojich lôžkach. V ich hrdlách bude velebenie Boha a v ich rukách dvojsečný meč, aby vykonávali pomstu na pohanoch a potrestali národy, ich kráľov poviazali reťazami a ich šľachticov železnými putami; aby vykonali na nich súd, ako bolo napísané. Pre všetkých zbožných je to na slávu. Haleluja! (Žalmy 149:4-9)

Príde deň, ktorý bude svet najmenej očakávať, keď Boh zhromaždí bezbožných zo všetkých národov. Zviaže ich kráľa, a mocných vládcov, vezme zem z ich rúk, obnoví ju a dá svojmu ľudu. Tomu, ktorý je krotký a pokorný:

... Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú. Nech vaše srdce žije naveky! (Žalmy 22:27)

Večný život, čiže spojenie s Bohom patrí pokorným nie hrdým.

... Pokorných vedie podľa práva, pokorných vyučuje svojej ceste. (Žalm 25:9)

Pokorní a krotkí sú v učeníckom pomere:

... Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. (list Koloským 3:12)

Keď čítam podobné verše, tak sa pred Bohom červenám. Vľúdne správanie je také dôležité! Vľúdnosť nakloní hocijaké srdce. Vľúdny človek sa dobre počúva. Arogantný kresťan, aj keby mal tú najsprávnejšiu teológiu, nemôže nikomu nič oznámiť, pretože ho nikto nebude ochotný počúvať. Myslím, že v tejto oblasti sme vinní takmer všetci. Dajme priestor Božiemu slovu, aby pôsobilo v našich mysliach, dušiach a srdciach:

... Napomínam vás teda ja, väzeň v Pánovi: Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske (list Efezským 4:1-2)

Milí poslucháči, zamyslite sa sami nad sebou! Ako ste na tom? Ste krotkí služobníci svojho Pána? Alebo máte svoje cesty ako odpovedať na Božie výzvy?