1. Lační

Náš dnešný text vychádza z Ježišovej kázne na vrchu a spoločne sa zamýšľame nad tým ako žiť kresťanský život. Zatiaľ sme ukončili, ale zďaleka nevyčerpali tieto verše:

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. (Matúš 5:3-5)

Ježišova kázeň na vrchu popisuje spolu deväť blahoslavenstiev. Jeho definícia príjemných pocitov šťastia, ktoré blahoslavenstvá sprevádzajú, sa s predstavami vtedajších poslucháčov naprosto rozchádzali. Oni Kristovu podstatu šťastia ešte nepoznali. Na jednej strane boli Jeho učením uchvátení, na druhej strane zostávali v nemom úžase. Božie kráľovstvo bolo akoby na dosah ruky. Počuli o blahoslavenstve chudobných v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské, o žalostiacich, lebo oni potešenia dôjdu, o krotkých, lebo oni budú dedičmi zeme. A akoby tieto, z ľudského pohľadu, nepríjemné pravdy nestačili, prichádza ďalšia podmienka blahoslavených:

...Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.(Matúš 5:6)

Všetci dobre vieme, že telesný hlad a smäd sú veľmi silné hnacie sily a pudy. Voda a chlieb sú po vzduchu dva životodarné prvky, bez ktorých nemôžeme fyzicky dlhodobo prežiť. Len si uvedomme aké strádanie a utrpenie prináša hlad a nedostatok pitnej vody v rôznych častiach sveta, či už je to Afrika, Ázia alebo Južná Amerika. Snímky z týchto zúbožených krajín ani nechceme vidieť, pretože sú pre naše cítenie nepríjemné. Hlad zabíja. Napriek tomu fyzický hlad je len dočasný, pretože každý človek končí smrťou. V Božom slove však nájdeme aj iný rozmer hladu a jeho uspokojenie. V 4. kapitole Lukášovho evanjelia čítame:

...Ale Ježiš mu odpovedal: Napísané je: Nie samým chlebom žiť bude človek ale každým slovom Božím. (Lukáš 4:4)

Ježíš mu povedal: Napísané je: Nie samým chlebom žiť bude človek ale každým slovom Božím. Tu vidíme, že hlad a smäd má okrem fyzickej podstaty tiež duchovný rozmer. Ježiš v podstate hovorí, že tak ako sú nutné voda a chlieb pre udržanie telesného života, tak je nutná spravodlivosť a správny spôsob žitia k tomu, aby sme si uchovali duchovný pozemský život, ktorý je predobrazom života večného. Duchovný nenasýtený hlad a neuhasený smäd majú ďalekosiahle následky, nielen na život pozemský, ale i na ten večný. Na konci Ježišovej kázne na vrchu sú napísané tieto verše:

Čo bolo také zvláštne na Ježišovej kázni? Veď vo vtedajšej dobe kázali a vyučovali mnohí. Dôvod bol jasný:

...lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich zákonníci. (Matúš 7:29)

Ježiš mal kráľovskú moc. Ježiš hovoril s autoritou ako Kráľ, ktorý čokoľvek povie, to platí. Vtedajší aj dnešní učitelia, podobne ako zákonníci, (alebo v tejto chvíli aj ja na rozhlasových vlnách), podliehajú určitým duchovným autoritám. Pre mňa je to Božie slovo, biblia. Ale to, čo povie človek, sa zákonom nestane. Ježiš vyučoval inak. Nepotreboval Písmo, aj keď z neho často citoval. On sám nám objasnil interpretáciu istých starozákonných pasáží. Rabíni sa odvolávali na vyhlásenia vážených autorít, Ježiš sa neodvolával na nikoho. Skutočný Kráľ sa nemusí odvolávať na autority. Čo povie, to platí. Kráľovstvo nie je demokracia. A to je závažná skutočnosť, ktorú si ako Cirkev, ktorej hlavou je Pán Ježiš Kristus, často do všetkých dôsledkov neuvedomujeme. Ten, kto nepociťuje hlad a smäd po spravodlivosti, nie je poddaným Božieho kráľovstva, ale zostáva otrokom svojej hriešnej prirodzenosti. Pozrime sa, ako sa túžba žiť správne a spravodlivo prejavuje?

Snáď nejestvuje človek, ktorý by nemal určitú túžbu niečo dosiahnuť. Iste so mnou budete súhlasiť, že koľko ľudí, toľko želaní. Problém tkvie v tom, že nielen ľudia, ale aj anjeli, mali a majú ambície, ktoré nemusia byť vždy v súlade s Božím zákonom. Začneme s anjelmi. Napríklad Lucifer, nebol žiadny trochár. Tiež mal hlad a smäd. Z ľudského pohľadu mal tie najvyššie ambície. Mal takú ctižiadosť, že sa chcel vyvýšiť nad Boha. Padlí anjeli nasledovali Lucifera, miesto toho, aby ďalej verne slúžili Bohu. Adam a Eva, tí boli trochu skromnejší. Uverili inému chlebodarcovi, hadiemu našepkávaniu ako byť múdrejší, ako sa stať podobným Bohu. Hlad a smäd po poznaní nie sú samy o sebe zlé vlastnosti alebo prejavy. Záleží len na kvalite poznania, duchovného pokrmu a nápoja, ktorým sa túžime nasýtiť a uhasiť smäd. Ak naša túžba, náš životne dôležitý hlad a smäd žiadajú pokrm a nápoj, ktorý má príchuť Božej spravodlivosti a vyplýva z nej túžba žiť správne, potom je všetko v poriadku. Ak dávame prednosť svetským zdrojom pokrmu, nemôžeme hlad nasýtiť a smäd uhasiť, nemôžeme mať harmonický vzťah so svojím Stvoriteľom a následne nemôžeme byť vyrovnaní a skutočne šťastní. Srdce človeka bolo stvorené tak, aby sa sýtilo a radovalo z Božej prítomnosti. Nezabúdajme, že to všetko v raji padlo. Rovnako ako Adam a Eva, aj my, ich potomkovia, sa snažíme hlad po Bohu nasýtiť všetkým možným, len nie samotným Bohom. Preto je všetko svetské snaženie podľa Božieho slova len honba za vetrom, ktorá nemá trvalú hodnotu. Vôbec neznižujeme fyzické potreby človeka, ale varujeme pred okamihom, keď sa svetské veci stávajú zmyslom života:

...Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. (1. list Jána 2:15-16)

Len duchovne znovuzrodený človek chápe, že chlieb z Božej pekárne nie je za peniaze. Obilný chlieb, kúpený za peniaze, síce zasýti žalúdok človeka, ale duša zostane prázdna. Ježiš Kristus vedel, že ľudia sú duchovne vyhladovaní a smädní, preto im ponúkol sám seba ako chlieb a nápoj. Aj veriaci človek z nedostatku bohabojnosti uspokojuje predovšetkým svoje potreby, ktoré sa bez peňazí nezaobídu. Na rozdiel od hladu prirodzeného človeka, nemusíme trpieť duchovným hladom. Čítajme slová Písma:

...Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. (Izaiáš 55:1-3)

Ako môže prirodzený človek chápať slová Božieho písma - Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! - čo je to za hlúposť? Nie je to zase nejaká komunistická utópia? Každá ľudská generácia hľadá a buduje vlastné istoty. Nasledujúce varovanie patrí nielen neveriacim, ale aj nábožensky založeným ľuďom. Prorok Jeremiáš pripomína stav Božieho ľudu:

...Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. (Jermiáš 2:13)

Cisterny či už vytesané z kameňa alebo vypálené z hliny vodu neudržia. Človek je hriešna nádoba a bez Božieho zdroja živej vody smäd neuhasí. Akonáhle zaženie hlad a smäd, na Boha zabúda. Len tí, ktorí lačnia po správnom, spravodlivom živote, ktorý je len v Bohu, v Kristovi, budú nasýtení. Len tí uhasia smäd svojho srdca. Ak netúžime po Bohu, tak nie sme blahoslavení a možno, že ani nepatríme do Božieho kráľovstva. Aký poklad máme ukrytý v srdci?

...Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa. (Lukáš 6:45)