2. Lační

Náš text vychádza z Ježišovej kázne na vrchu a druhýkrát sa budeme zamýšľať nad veršom:

… Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.(Matúš 5:6)

Zatiaľ sme si povedali, že hlad a smäd sú silné hnacie sily a pudy života. Pozrime sa teda, ako sa hlad a smäd prejavuje fyzicky. Smäd je hrozný - hlava bolí, oči sú podliate krvou, jazyk opuchol, pery zfialoveli. Smrť prichádza za pár dní. Snáď nikto z nás nezakúsil takú hrôzu, ako je skutočný smäd na púšti. Veď naše telo tvorí prevažne (zväčša) voda. Voda je k životu absolútne nevyhnutná. Som presvedčený, že keby sme sa zásluhou smädu dostali až na prah smrti, citované verše by nám povedali oveľa viac. Skutočný smäd poznáme len teoreticky. Ježiš kázal ľuďom, ktorí smädu a hladu rozumeli omnoho lepšie než my dnes. Oni dôverne poznali púšť, prechádzali a žili v nej. Preto Ježiš použil slovesá vyjadrujúce najsilnejšiu telesnú žiadosť v prítomnom čase a prirovnal ju k duchovnej potrebe, a síce k túžbe životného významu, žiť spravodlivo, žiť správne.

A podobne, ako nepoznáme fyzické trýznenie smädom, vyznievajú slová duchovného smädu v našej spoločenskej kultúre ako náboženské blúznenie a nemiestny fanatizmus. Predstavte si, že by niekto v dnešnej spoločnosti túžil po Božej spravodlivosti, až by bol na pokraji smrti. Takú túžbu po spravodlivosti pozná len ten, komu sa Boh stal zvrchovaným vládcom a Stvoriteľom. Jedine vďaka nášmu Pánovi - Ježišovi Kristovi, lačnieme po absolútnej spravodlivosti. Hlad a smäd po Kristovej spravodlivosti sa zvyšuje tým viac, čím lepšie Ho poznáme. Čím viac sme Božím slovom sýtení a napájaní, tým viac nám chutí, tým väčší hlad a smäd máme. Túžba po Božej blízkosti má narastajúcu tendenciu. Môžeme to povedať ešte inak. Ten, kto nepozná sčítanie, tomu odčítanie nepríde ani na myseľ. Ten, kto už pozná oboje, je zvedavý na násobenie, delenie, neskôr umocňovanie, odmocňovanie atď. Vyššia duchovná matematika je výsledkom počiatočného hladu po poznaní, ktoré nás priviedlo k novému spôsobu života zodpovedajúcemu oddanosti služobníkov Božieho kráľovstva. Nie každý prežil také intenzívne stretnutie s Bohom ako apoštol Pavol. Ale príklad toho, ako rástol hlad po spravodlivosti v živote apoštola Pavla, poslúži aj nám. Pavol sa osobne stretol s Ježišom v troch videniach. Prvýkrát na ceste do Damasku:

… Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku. A tri dni nevidel, ani nejedol, ani nepil. (Skutky 9:3-9)

Pavol oslepol na tri dni. Všimnime si, že Pavol nejedol a nepil - čakal na Boží pokrm. Druhýkrát sa Pavol s Ježišom stretol v Korinte:

… I riekol Pán v noci vo videní Pavlovi: Neboj sa, len hovor a nemlč, pretože ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti ublížil; mám zaiste mnoho ľudu v tomto meste. (Skutky 18:9-10)

Tretie stretnutie Pavla s Pánom Ježišom bolo najslávnejšie. Pavol bol vytrhnutý až do tretieho neba:

… Ak sa treba chváliť - hoci to nič neprospeje - prídem k videniam a zjaveniam Pánovým. Poznám človeka v Kristovi, ktorý pred štrnástimi rokmi - či to bolo v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie - uchvátený bol až do tretieho neba. A poznám toho istého človeka - či to bolo v tele, či mimo tela, neviem, Boh vie - že uchvátený bol do raja a počul nevysloviteľné reči, ktoré človek nesmie ani vysloviť.(2. list Korintským 12:1-4)

Pavol sa trikrát stretol s Pánom Ježišom Kristom. Pavlova túžba po spravodlivosti, jeho hlad a smäd vychádzali z duchovnej premeny:

… a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti - aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. (list Filipským 3:9-12)

Ten, kto po Bohu túži tak zúfalo ako na smrť vyhladovaný človek túži po chlebe, a na smrť vysmädnutý po vode, toho Boh nasýti. Taký človek už nelipne na pozemskom živote, ale s radosťou očakáva život s Bohom. Človek, ktorého brucho je bohato nasýtené inou potravou, tomu Boh sám seba nedá. Ten lipne na pozemskom živote a smrti sa bojí. Na toto narážal Pavol, keď povedal:

… ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské. (list Filipským 3:19)

Je jasné, že hovoríme v obrazoch. Brucho znamená sýtenie sa svetom, či už to je kariéra, postavenie, majetok, zábava, rodina, priatelia a pod. Dobrými vecami môžeme byť nasýtení len vtedy, keď nás sýti sám Boh:

… že dušu smädnú ukojil a hladnú dušu dobrým nasýtil. (Žalmy 107:9)

V každom inom prípade budeme trpieť podvýživou. Každý znovuzrodený kresťan vám potvrdí, že poznanie Krista je nikdy nekončiaca túžba po ďalšom poznaní:

…Daj múdremu, bude múdrejší, pouč spravodlivého a zveľadí znalosti. (Príslovia 9:9)

Hlupákovi bez Boha budú bláznovstvá len pribúdať. Ten, kto má, tomu bude pridané, ale ten, kto nemá, tomu bude vzaté aj to málo, čo má. Každý z nás by sa mal spýtať sám seba - po čom lačniem? Po uznaní? Po majetku? Po zábave a rozkošiach? Alebo lačniem po spravodlivosti, po správnom živote, ktoré je len v Bohu - Ježišovi Kristovi. Alebo sme vo víre diania tohto sveta? Druh hladu nám dá konkrétnu odpoveď, či sme Božie deti, poddaní Božieho kráľovstva, ktorí nie sú z tohto sveta, alebo patríme tomuto svetu. Na čo myslíme častejšie? Na dobré jedlo alebo na Boha? Spoliehame sa sami na seba a svoje schopnosti, alebo prijímame z Božej ruky Jeho každý dar, ktorý nás udržuje nielen pri živote, ale aj v službe blížnym? Dávid je príkladom človeka, ktorý sa úplne spoliehal na Božie zaopatrenie. Z jeho slov čerpáme silu k vernému životu v Božej blízkosti:

Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj. Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy. (Žalmy 23:1-6)

Dávid poznal Božie zaopatrenie a z tejto skutočnosti žil. Napriek tomu mu táto dôvernosť nestačila, chcel ešte viac. Započúvajme sa do ďalšieho biblického textu:

Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože! Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu, kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár? Slzy sú mojím chlebom vo dne v noci, keď mi neprestajne hovoria: Kde je tvoj Boh? (Žalmy 42:2-4)

Dávidove žalmy sú nám príkladom, ako sa správať uprostred životných problémov a trápení. Keď bol v Judskej púšti, volal:

Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá. Tak som Ťa vyzeral vo svätyni, aby som videl Tvoju moc a slávu. Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane. Ako tukom a olejom sa sýti moja duša, jasajúcimi perami Ťa chvália moje ústa. (Žalmy 63:1-6)