3.Lační

Zaoberáme sa Ježišovou kázňou na vrchu. Skúmame nasledovný verš:

Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.(Matúš 5:6)

Naposledy sme si vysvetlili, čo to znamená lačnieť a žízniť po duchovnej spravodlivosti. Povedali sme si tiež, že s jedlom rastie chuť, čím viac sa živíme Božím slovom, čím viac poznávame Krista, tým viac Ho chceme poznať. On je chlieb aj živá voda. Kto po Bohu prahne, tak zúfalo ako na smrť vyhladnutý človek po chlebe, a na smrť vysmädnutý po vode, toho Boh nasýti:

… lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno. (Lukáš 1:53)

Ten, kto je bohatý sám v sebe, kto má brucho nasýtené z bohatej tabule sveta, čiže iným, nie duchovným pokrmom, tomu Boh sám seba nezjaví. Väčšina znovuzrodených kresťanov vám potvrdí, že prvé čo pocítia, je hlad po duchovných znalostiach. A ako ich získať? Izaiáš hovorí: Nakloňte ucho a poďte ku mne, počúvajte a budete žiť! Chlieb večného života sa je uchom a trávi srdcom. Len tí, ktorí neustále lačnia a žíznia sú blahoslavení, plní blaženosti, čiže šťastní. Teologicky takejto túžbe hovoríme posväcovanie a jeho dôsledky pozná každý poddaný Božieho kráľovstva. Poznanie Krista je nikdy nekončiaca životná náplň, ktorá pohltí každú našu myšlienku a čin. Inými slovami, bez Boha človek neurobí ani čiarku. Život s Bohom prináša mnohé požehnania:

Daj múdremu, bude múdrejší, pouč spravodlivého a zveľadí znalosti. (Príslovia 9:9)

Nemúdremu hlupákovi bez Boha budú nemúdrosti tiež len pribúdať. Kto má, tomu bude pridané, ten, kto nemá, tomu bude vzaté aj to málo, čo má. Tak je napísané v biblii.

Čo nás nasýti a čo uhasí ľudský smäd? Odpoveď na túto otázku už by sme mali na základe predchádzajúcich relácií poznať. Napriek tomu ju ešte rozvinieme. Najskôr sa pozrieme na svet, ktorý pravého Boha nepozná. Nástrahy sveta pôsobia do určitej miery na každého z nás. Pozrime sa okolo seba a zistíme, že sa život ľudí príliš nezmenil:

Dychtia po tom, aby prach zeme bol na hlave bedárov, a cestu úbožiakov krivia. Syn i otec chodia k tej istej dievke, takže znesväcujú moje sväté meno. (Ámos 2:7)

Aj ten relatívne najlepší človek bez Boha prepadá, nemá dostatok síl, aby odolal vábeniu sveta. Žije predovšetkým pre uspokojenie svojich fyzických potrieb, holduje zábave a uspokojuje svoje zmysly. Z Písma vieme, že človek je ako hlinená nádoba a v konečnom dôsledku je len prach zeme a na prach sa obráti. Človek, ktorý sa sýti sám sebou žije len pre samotnú pominuteľnosť. Bez Boha prepadajú prekliatiu anjeli, ľudia i zvieratá. Preto Boh odsúdil hada:

Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. (Genesis 3:14)

Ľudia lačnia po zmysle života, ale živí ich len prach zeme. Preto, čím lepšie sa ľudia majú, tým viac trpia. Hľadajú zábavu a zabudnutie za každú cenu. Nie som proti zábave, aj tá môže mať svoju duchovnú kvalitu. Priznám sa, že rád chodím na hokej a obdivujem ako Pán Boh dokonale stvoril ľudské telo, ako stvoril tých mladých mužov, ktorí majú úžasné reflexy, pohyby, reakcie - to je koncert Božieho umu, obzvlášť keď hráčov porovnám so svojou nemotornosťou. Keby mňa niekto prirazil na mantinel tak ako ich, už by som sa z ľadu nezdvihol. Aké pevné a silné ľudské telo Boh stvoril. Možno namietnete - ale čo tie ich bitky a davové prejavy hrubosti? Tie mi pripomínajú našu padlú prirodzenosť. Aj hokejový zápas dokazuje, že by každý z nás bol bez Krista rovnakým násilníkom. To je moja hokejová oslava! Dobre odohraný hokejový zápas mi niekedy dá viac než niektoré zhromaždenie veriacich. Dokonca sa na štadióne i prichytím, že myslím na Jeho stvoriteľské majstrovstvo častokrát pozornejšie než na niektorom zhromaždení, kde sa mi mojou vinou myšlienky túlajú všade možne. Ale poďme ďalej. Keď sa namiesto duchovného pokrmu začneme živiť svetom a stane sa naším pokrmom a nápojom napríklad televízna zábava a začneme si plniť brucho rôznymi seriálmi, ktoré síce ukazujú krásne miesta, pekných mladých ľudí, nádherné domy a navyše predstavujú zápletky manželskej nevery, partnerské trojuholníky a nečestné obchody, potom je s nami skutočne amen. Naše svedomie sa postupne otupí a keď nezničí nás, budú postihnuté naše deti. Tie totiž budú realitu seriálov považovať za morálnu vzorku prijateľného života. Syndróm zábavy prenikol aj do cirkvi. Mnoho kresťanov hľadá v cirkvi akýsi druh extázy. Chcú za každú cenu zakúsiť mimoriadny duchovný zážitok. Je tragické, keď sa zbory rozchádzajú pre rozdielny názor na typ chvál a hudobných nástrojov v zbore. To je pre nich často dôležitejšie, než obsah samotnej kázne. Človek chce zažívať príjemné pocity. Preto majú kresťanské konferencie a semináre na tému chvál a ako viesť víťazný život taký úspech. Hlad po čomkoľvek inom než po spravodlivosti prináša do kresťanského života opojenie a mrákoty. Žiadna konferencia, žiadny seminár, žiadny davový zážitok zázrakov a uzdravovania nám nedá to, čo vyvoláva hlad a smäd po spravodlivosti. To je jediná cesta k záchrane večného duchovného života, čiže spojenie s Bohom! Jediné šťastie v tomto aj budúcom živote je správny vzťah s Bohom. To je spravodlivosť! A prečo sa tak podrobne zaoberáme blahoslavenstvami z Ježišovej kázne na vrchu? Naše relácie smerujú k dvom veciam: Ku spaseniu a k posväteniu. Viem, viem, také staromódne slová! Pozrime sa najprv na spasenie. Ten, kto lačnie a žízni po spravodlivosti, čiže po správnom vzťahu s Bohom, vidí svoj hriech, vidí svoju vzburu, vidí, že je od Boha oddelený. Taký človek je zlomený na duchu, žalostí, je krotký, lačnie a žízni, aby sa nad ním Boh zmiloval a ďakuje za Božiu blízkosť, ktorá toto radostné súženie pôsobí. Tento zážitok nie je nič iné než proces bolestného znovuzrodenia a radostného spasenia. Izaiáš kladie v mnohých veršoch medzi spravodlivosť a spasenie rovnítko. Tu sú aspoň dva príklady:

Rosu dajte nebesá zhora a oblaky nech lejú spravodlivosť! Nech sa otvorí zem, nech rodí spásu, nech spolu s ňou raší spravodlivosť; ja, Hospodin, som to stvoril.(Izaiáš 45:8)

Spasenie je zalievané spravodlivosťou:

Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha, čo si pripevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pripína svoj klenot. (Izaiáš 61:10)

Ak nahradíme spravodlivosť slovom spasenie, zmysel veršov sa vôbec nezmení. Len ten, kto pozná nemohúcnosť vlastného snaženia po spravodlivosti, začne lačnieť po Božej spravodlivosti a spasení, ktoré prichádzajú len z Božích rúk.

Židia Ježišovej doby sa snažili získať spasenie svojimi vlastnými skutkami, dodržovaním vonkajších pravidiel zákona. Mysleli si, že sú naplnení spravodlivosťou. Ale Ježiš im v podstate povedal - ak nepadnete na zem v chudobe ducha, žiali, krotkosti, hladu a smädu po skutočnej spravodlivosti, na ktorú si nemôžete zarobiť, nikdy nebudete šťastní, blažení, ani pokojní. Šťastie totiž patrí (náleží) len Jeho svätému vyvolenému ľudu. Ak je kresťan nešťastný, tak, v niektorom aspekte svojho života má niečo, čo nie je spravodlivé; niečo, čo nie je správne pred svätým Bohom. Je to hriech, ktorý nás oddeľuje od Boha. Ježiš nás nemôže krivo informovať. On nepovedal, že ten, kto je skutočne chudobný v duchu, žalostí, je krotký, lačnie a žízni po spravodlivosti bude len sem-tam nešťastný. Naopak, čaká nás prenasledovanie a nenávisť tohto sveta. Ale ak sme z toho nešťastní, ešte nie sme dosť chudobní v duchu, alebo dostatočne nežalostíme, alebo nie sme dosť krotkí, alebo dostatočne nelačnieme a nežíznime po spravodlivosti. Alebo krívame vo všetkých štyroch bodoch. Takto kríva mnoho kresťanov a ja k nim občas tiež patrím.

A na záver otázka: Chcete byť blahoslavení? Chcete byť šťastní? Lačniete po spasení? Túžite až na smrť, aby vás krv Pána Ježiša Krista očistila? Žite v Božej prítomnosti, živte sa Jeho slovom, požívajte ušami a trávte srdcom!