3. Milosrdní

Zaoberáme sa Ježišovým kázaním na vrchu. Naša téma je milosrdenstvo. Z Písma určite všetci poznáme postavu milosrdného Samaritána :

Samaritánove milosrdenstvo pomohlo ošetriť rany pocestného a utíšilo traumu okradnutého a zbitého človeka, podobne ako Ježišove odpustenie z nás sňalo naše hriechy. Samaritánova milosť zaplatila nezištne útočište v hostinci, podobne ako Ježiš nezištne zaplatil všetkým, čo mal, za naše miesto v nebi. Milosrdenstvo odpúšťa hriech, milosť berie hriech na seba a prijíma trest. Milosrdenstvo odstraňuje negatívne dôsledky zla, milosť prináša pozitívny výsledok. Milosrdenstvo utišuje bolesť, milosť prináša riešenie. Milosrdenstvo hovorí - ľutujem ťa, milosť hovorí - odpúšťam ti! Milosrdenstvo hovorí - žiadne peklo, milosť hovorí - dám ti nebo! Milosrdenstvo a milosť sú dve strany tej istej Božej mince.

Biblia prináša mnoho príkladov milosrdenstva. Snáď každý pozná príbeh Jozefa, ktorý bol svojimi bratmi predaný do egyptského otroctva. Tam sa stal druhým najmocnejším mužom a z titulu svojej funkcie mohol s kýmkoľvek naložiť podľa svojej vôle. Keď sa po rokoch stretol so svojimi bratmi, vôbec nepomýšľal na odvetu. Keď nastal hlad v celej krajine, bratia stáli v núdzi a ponížení pred egyptským vládcom. Jozef im síce hneď nepadol okolo krku, ale najskôr ich skúšal. Dal ich na tri dni do väzby. Vo svojom súžení bratia nezabudli na svoju zradu :

... Potom si povedali: Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Lebo hoci sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, nepočúvali sme ho; preto prišlo na nás toto súženie. Nato im povedal Rúben: Nepovedal som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. Teraz nás berú na zodpovednosť za jeho krv. Oni však nevedeli, že im Jozef rozumie, lebo sa dorozumievali pomocou tlmočníka. Vtedy sa odvrátil od nich a zaplakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi; nato vzal spomedzi nich Šimeóna a dal ho pred ich očami sputnať. (Genesis 42:21-24)

Jozefove nešťastie sa premenilo v požehnanie a milosrdenstvo. Jozef videl ľútosť svojich bratov a prejavilo sa jeho milosrdenstvo. Pozrime sa na ďalší príklad milosrdenstva najpokornejšieho človeka Mojžiša:

... Vtedy Mária i Áron hovorili proti Mojžišovi pre Kúšijku, ktorú si vzal za ženu. (Numeri 12:1)

Kúšijka bola Etiópčanka, čiže veľmi tmavá žena. Po tejto etnickej, dnes by sme povedali rasovej narážke Márie a Árona, Boh osobne zasiahol:

... Hnev Hospodinov vzbĺkol proti nim, a odišiel. Keď ustúpil oblak od stánku, ajhľa: Mária bola malomocná ako sneh. Áron sa obrátil k Márii, a hľa: bola malomocná. Vtedy Áron povedal Mojžišovi: Ó, pane, neuvaľuj na nás pokutu za hriech, ktorého sme sa neuvážene dopustili. Nech nie je ona, prosím, ako mŕtvo narodený plod, ktorý má polovicu svojho tela v rozklade, keď vychádza zo života svojej matky. Vtedy Mojžiš volal k Hospodinovi: Nieže, prosím; uzdrav ju! (Numeri 12:9-13)

Miriam a Áron poznali svoj hriech a prosili o odpustenie. Predstavme si, žeby sa každý človek s mierne rasistickými tendenciami zrazu stal malomocný. To by bol rasizmus vyliečený ihneď. Mojžiš nielen odpustil, ale za Máriu prosil u Boha, prejavil milosrdenstvo. Prejavené milosrdenstvo je znak duchovne vzkrieseného človeka.

Ako môžeme byť milosrdní?

1. Milosrdenstvo môžeme prejaviť prakticky. Chudobnému peniazmi, hladnému jedlom, smädnému vodou, nahému odevom, chorému ošetrením. Milosrdenstvo nie je uprené na seba, ale dáva s potešením. Milosrdenstvo je sebaobetovanie pre potreby druhého. Nie je nevraživé, nikdy neodpláca, nemstí sa, nepredvádza sa, neponižuje a nikdy nepripomína hriech. Opakom je nemilosrdný človek, ktorý sa odvracia od potrieb blížnych a sústreďuje sa len na svoje potreby.

2. Milosrdenstvo môžeme prejaviť tiež duchovne.

Nešťastní, smutní a osamelí ľudia sú všade okolo nás. Je ich toľko, že nie je v našich silách, aby sme všetkým pomohli. Preto nielen pomáhame niesť bremená jedni druhých, ale tiež sa modlíme. Máme sa modliť bez prestania za záchranu tých, ktorí sú stále ďaleko od Boha. Za duše, ktoré sú stratené. Za kresťanov, ktorí žijú v neposlušnosti. Modlitba uvoľňuje Božie požehnanie. Kto nemiluje Krista, nemôže byť ani duchovne milosrdný.

3. Ďalší milosrdný prejav je vyučovanie a kázanie Ježišovho evanjelia. Milosrdenstvo v duchovnej oblasti môže poskytnúť len znovuzrodený človek, ktorý nielen pozná Krista, ale pozná aj Božie slovo, ktoré má moc stratených osloviť.

Štefan, keď bol kameňovaný, poslúžil vlastným svedectvom svojím mučiteľom:

... A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul. (Skutky 7:59)

To je prejav najväčšieho milosrdenstva, ktorého je schopný smrteľný človek. K nevedomému by sme mali byť milosrdní. Tomu, kto žízni, dáme napiť. Tomu, kto je duchovne mŕtvy, z milosrdenstva zvestujeme evanjelium Ježiša Krista.

Ako máme zvestovať dobrú zvesť Kristovho evanjelia? Najlepšie nám odpovie Písmo:

... Naničhodné a bláznivé sporné otázky zavrhuj, veď vieš, že vyvolávajú (len) zvady. A Pánovmu služobníkovi sa nepatrí vadiť, ale byť prívetivým ku všetkým, spôsobným vyučovať a trpezlivo znášať krivdy. Protivníkov nech krotko karhá, či by im Boh nedaroval pokánie, aby poznali pravdu a vymanili sa z diablovho osídla, ktorým boli zotročení plniť jeho vôľu. (2. list Timoteovi 2:23-26)

Kľúčom je láskavosť, vľúdnosť a trpezlivosť. Hlúpym sporom sa milosrdný vyhýba. Božie slovo máme zvestovať nielen v pokore a krotkosti, ale aj s nasadením vlastného života:

... Majte súcit s pochybovačmi zachraňujte ich, vytrhnúc ich z ohňa. Iných sa zase ujmite s bázňou, nenávidiac aj ich odev poškvrnený telom. (list Júdu 1:22-23)

Keď pomáhame zachraňovať duchovne mŕtveho z ohňa, vystavujeme sa veľkému nebezpečenstvu. Záchranná akcia musí byť rýchla a účinná. Niektorí záchranári v akcii zahynú alebo utrpia škodu. A poďme ešte ďalej. Spravodlivý, správne žijúci človek je milosrdný aj k dobytku:

... Spravodlivý pozná potreby svojho dobytka, ale srdce bezbožných je ukrutné. (Príslovia 12:10)

Nikdy nezabudnem, keď som ako dieťa cez prázdniny na vidieku videl, ako niektorí sedliaci zúrivo bičovali kone a kopali ich do brucha. Dodnes, keď tie miesta navštívim, vidím tie scény ako živé. Tvrdosť srdca spôsobuje bolesť nielen zvieratám a ľuďom, ale zanecháva stopy aj na vlastnom tele. Milosrdenstvo a milosrdnosť konfrontuje hriešnika s jeho hriechom; inak by si človek ani neuvedomil, že je hriešny.

Božie milosrdenstvo vedie tých, ktorí sú v Kristovi, ešte ďalej. Už neide len o súhrn pozitívnych ľudských vlastností, ale o milosrdenstvo, ktoré je najvyššou požiadavkou:

... Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. (Lukáš 6:35-36)

Milosrdní nie sú tí, ktorí nad súčasným stavom sveta len lamentujú, ale tí, ktorí svet okolo seba premieňajú. Viem, nie je to ľahké, ale s Božou pomocou to nie je nemožné. Ako lepšie ukončiť tému milosrdenstvo než prianím, aby sme všetci odpúšťali a preukazovali lásku a trpezlivosť v najvyššej miere aj tým, ktorí si to zaslúžia najmenej. Taký postoj a zdroj milosrdenstva nezostane v bezbožnom svete skrytý.