5. Milosrdní - Zhrnutie

Téma milosrdenstva nás v minulých reláciách viedla od zdroja Božej milosti až ku kresťanskému milosrdenstvu a náboženskej márnotratnosti. Povedali sme si, že Božia milosť sa nenaplňuje v našich skutkoch a zásluhách, ale len v Ježišovi Kristovi :

Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach - veď milosťou ste spasení! (list Efezským 2:4-5)

Božiu lásku a milosrdenstvo musíme chápať v kontexte Božej spravodlivosti. Okrem pravdy kríža neexistuje absolútne žiadne iné Božie milosrdenstvo. Bez kríža nemôže byť ani Boh milosrdný, pretože je spravodlivý. Len ten, kto pozná absolútnu Božiu spravodlivosť, obdrží Božie milosrdenstvo. Pozrime sa na to, aký je rozdiel medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou? Mnoho ľudí túži po spravodlivosti, ale ako si ukážeme, milosrdenstvo a dobro v nich nie je. Mnoho z ľudského hľadiska dobrých a spravodlivých ľudí, ktorí nepoznali svoju chudobu, hovorí, že keby nejaký milostivý Boh existoval, určite by nedopustil, aby bolo vo svete toľko utrpenia. Podobné otázky a myšlienky by mali viesť človeka k Bohu. Napriek tomu ľudstvo dúfa v jedinečné vlastnosti človeka a na Boha si nespomenie. Mnoho ľudí pochybuje o správnosti rozhodnutí samotného Boha. Často namietajú: Ako môže byť spravodlivý Boh súčasne milosrdný! Žiadny spravodlivý sudca nemôže byť hnutý ľútosťou, aby napríklad omilostil mnohonásobného vraha! Ak je Boh spravodlivý a svätý, nemôže zrušiť spravodlivý trest!

To je ľudská logika! Na rozdiel od Boha, rozlišujú veľké a malé hriechy. Tie malé, tie sa odpúšťajú, ale tie veľké si žiadne milosrdenstvo nezaslúžia. Povrchný pohľad na hriech a náboženské systémy sebavylepšovania vedú k presvedčeniu, že potrestanie bez milosti si zasluhujú len tie najhoršie hriechy. Sú prejavom ľudského ignorantstva, ktoré neuznáva absolútnu Božiu spravodlivosť. Božie milosrdenstvo nie je sentimentálna láska, ktorá je zhovievavá a preukazuje milosrdenstvo a odpúšťanie všetkým menším hriešnikom. Boží súd neprepáči nič. Trest musí byť vykonaný, pokuta zaplatená. Pred Božím zrakom nezostane nič skryté. Miera Božieho milosrdenstva nie je podmienená šírkou, výškou a hĺbkou ľudského hriechu. Ani skutočnosť, že sme si bez Boha v podstate všetci rovní, čiže beznádejne hriešni, nie je pre nikoho poľahčujúcou okolnosťou. On vidí do každého zákutia nášho srdca. Preto len Boh môže s istotou povedať: "Viem, že si hriešnik, viem, že si klamal, nenávidel, podvádzal, kradol, smilnil a spáchal mnoho iných prevráteností, ako každý človek, ale ja som natoľko milosrdný, že ti všetko prepáčim." Božie milosrdenstvo nie je v rozpore so spravodlivosťou.

Môže teda absolútne svätý a spravodlivý Boh omilostiť aj toho najhoršieho hriešnika? Odpoveď znie ÁNO. Môže spravodlivý Boh omilostiť aj vás? Môže. Pozrite sa okolo seba! Omilostil mnohých z nás. Jedinou otázkou spasenia je, kto môže byť potrestaný, kto pokutu zaplatí? A pretože je Boh absolútne spravodlivý, prišiel na tento svet Syn človeka, Boží Syn v podobe tela hriešneho človeka, aby niesol potrestanie za naše hriechy :

Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu. (list Židom 2:17)

Zomrel na kríži, z lásky a milosrdenstva prijal trest, aby naplnil milosť, ktorá nám bola daná. Za nás pretrpel naše individuálne peklo, lebo On je neobmedzený. Miera trestu za naše hriechy bola zachytená v poslednom výkriku Ježiša na kríži: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil! V tej chvíli bol Ježiš Kristus odlúčený od Boha Otca a Ducha Svätého, aby vytrpel pekelný trest oddelenia za všetkých, ktorých z trestu vykúpil. Na kríži, bola Božia spravodlivosť uspokojená. Trest bol zástupne vykonaný. Boh neprižmúril oči ani nad svojím Synom, ale potrestal jeho namiesto nás. Boh neprižmúril a neprižmúri oči ani nad jedným človekom, ani nad jedným hriechom. Boh je absolútna spravodlivosť a absolútne milosrdenstvo. Preto niet inej cesty k Bohu než skrze toho, ktorý nás zastúpil v treste.

Niekedy sa pristihnem, že sa modlím - Bože, buď ku mne milosrdný - ako keby som zabúdal, že celé Božie milosrdenstvo už bolo smrťou Pána Ježiša na kríži dokonané. Čo viac môžem chcieť než to, že za mňa Kristus zomrel? Ako mi môže preukázať viac milosrdenstva? Keby som skutočne chcel viac Jeho milosrdenstva, vlastne by som si prial, aby sa vrátil na kríž! Správne by som sa mal modliť takto: Ďakujem Ti Bože, že si ma zahrnul svojím milosrdenstvom.

Nakoniec sa ešte pozrime aký je rozdiel medzi milosrdenstvom a milosťou? Synonymá milosrdenstva sú oddanosť, dobrota, solidarita, láskavosť - to všetko vyjadruje Boží postoj k človeku a ľudský postoj k blížnym aj k Bohu. Milosrdenstvo oslobodzuje z otroctva hriechu, milosť odpúšťa samotný trest. Milosť prišla na svet skrze Krista a zahrňuje odpustenie, spasenie, znovuzrodenie, pokánie a Božiu lásku. Z toho vyplýva, že milosrdenstvo sa týka všetkých, ale milosť len niektorých. Milosrdenstvo nie je milosť, pretože milosrdenstvo je povahový rys a udelenie milosti je skutok.

Milosť sa týka vinníka, milosrdenstvo úbožiaka. A sme opäť pri chudobe v duchu. Ten, kto sa spolieha sám na seba, spozná len porážku. Ten, kto sa spolieha sám na seba a hovorí si, že je celkom slušný človek, že nemá nič spoločné s ostatnými hriešnikmi, ten sa mýli. Taký človek si neuvedomuje, že aj jemu Boh preukázal nesmierne milosrdenstvo. Slušný človek nie je kladný hrdina len preto, že Boh nedopustil také okolnosti, ktoré by odhalili jeho skutočné vnútro. Ak neveríte, spomeňte si na rozvášnený dav, ktorý volal, "Ukrižuj, ukrižuj! ..." Ak ste nikoho nezabili, ďakujete Bohu, že ste sa do takej situácie nedostali. Ak ste nikomu vedome neublížili, to nie je vaša zásluha, ale Božia. On nedopustil okolnosti, ktoré by k ublíženiu viedli. Nikoho ste nezradili? Ďakujte Bohu, že vás nikto nemučil a ku zrade nedonútil. V každom prirodzenom človeku je ukrytá rozbuška, ktorá je príčinou všetkého zla, ktoré vo svete vládne. Pokiaľ o tom neviete, nespoznali ste ešte sami seba. Čím skôr to každý slušný človek pochopí, tým lepšie. Od slušného človeka k beštii je bez Božieho milosrdenstva len krôčik. Spomeňme si na poslušných a disciplinovaných esesákov, ktorí plnili rozkazy a rozhodovali o živote a smrti miliónov ľudských bytostí. Spomeňme si na súdne procesy komunizmu - o živote a smrti rozhodovali radoví občania. Pozrime sa na najrôznejších diktátorov a kulty osobností, ktoré pripravili vlastnému ľudu nesmierne utrpenie. Pozrime sa na svätú vojnu moslimov a súčasných atentátnikov, ktorí sú ochotní obetovať vlastný život, len aby sa im podarilo zabiť čo najviac nevinných obetí. To všetko svedčí o tom, že za určitých okolností človek prestáva byť človekom, a stáva sa nebezpečnou beštiou, ktorá nemá obdobu ani vo zvieracej ríši. Kapacita ľudského zla je nepredstaviteľná. Bez Boha, bez Krista, nemá nikto nádej.

A zostáva ešte jedno dôležité varovanie. Mýli sa aj ten, kto je presvedčený, že úprimná viera a rovnosť ostatných náboženských systémov vedie k rovnakému Bohu. Ten, kto hľadá vlastnú cestu, kto neuznáva Božiu milosť a Kristovo milosrdenstvo, nemá nádej.

Je pravda, že všetky tri monoteistické náboženstvá - judaizmus, kresťanstvo aj islam má spoločného otca - Abraháma, ale to je len ľudský otec a pokrvná príbuznosť. Ale u človeka akákoľvek rovnosť končí - ani judaizmus ani islam neuznáva rovnakého Boha, pretože odmieta božstvo Ježiša Krista. Môžem sa modliť k svojmu bohu, môžem svoju vieru brať veľmi vážne, môžem dodržiavať tisíce príkazov, môžem byť oddelený od všetkých pohanov a inovercov, a predsa zostávam mimo. Len vďaka Božej milosti a láske, sa mohlo naplniť Kristovo milosrdenstvo a zľutovanie. Len vďaka tomu sme spasení. Kiež by sme boli k sebe navzájom milosrdní a pomáhali jeden druhému. Keď nás niekto poškodí, buďme milosrdní, majme s takým človekom súcit, buďme zhovievaví aj k našim dlžníkom! Radujme sa z Otcovho milosrdenstva, ktoré preukázal aj nám! Premýšľajme o tom, ako sa aspoň jedna z troch kategórií milosrdenstva, môže prejavovať v našom každodennom živote:

1. Božie milosrdenstvo nám dáva príležitosť, aby sme aj my boli milosrdní a prejavili milosrdenstvo.

2. Duchovné milosrdenstvo je zvestovanie evanjelia blížnym.

3. Praktické milosrdenstvo by sa malo prejaviť tak, že si vyhrnieme rukávy a priložíme ruku k Božiemu dielu.