3. Pokoj

Zaoberáme sa Ježišovým kázaním na vrchu, 5. kapitolou Matúšovho evanjelia a dnes tretíkrát skúmame 9. verš, ktorý sa týka pokoja:

Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. (Matúš 5:9)

Najskôr sme si vysvetlili definíciu pokoja. Povedali sme si, že svetská definícia pokoja je neprítomnosť sporov, konfliktov, zápasov, bojov a bitiek. Božie slovo, na rozdiel od svetskej definície, pokoj a mier nevidí ako neprítomnosť konfliktov, ale ako prítomnosť zdroja pokoja. V ďalšom pokračovaní sme sa zamýšľali nad tým, čo najviac ohrozuje pokoj? Povedali sme si, že pokoj ohrozuje hriech, ktorý vychádza z vnútra človeka. Ktorý, ako sme si vysvetlili, je vo svojej prirodzenosti a telesnosti otrokom hriechu. Vieme tiež, že pokoj a mier má priamu súvislosť so spravodlivosťou a pravdou. Povedali sme si, že zamlčovanie pravdy ohrozuje pokoj a mier zo všetkého najviac. Ďalším dôvodom nedostatku alebo straty pokoja môže byť nevera alebo falošná viera. Podľa toho sme rozdelili náboženské systémy na náboženstvo skutkov a náboženstvo milosti. Falošnú vieru môžu predstavovať a často aj predstavujú najrozšírenejšie náboženské svetonázory a ľudské mudrovanie. Filozofi a osvietenci väčšinou spochybňovali a spochybňujú základné atribúty Boha. Absolútna nevera v Boha nie je častým javom. Veď aj ten, kto popiera Božiu existenciu, vlastne popiera Niekoho, kto teoreticky môže existovať. Božiu neexistenciu v skutočnosti nemôže nikto dokázať. Ide o protirečenie. Človek je len vo svojom srdci subjektívne presvedčený a nepriamo hovorí, že s Bohom nechce mať nič spoločné, čiže ho nezaujíma a pre neho neexistuje. Absolútne presvedčený o svojej objektívnosti nie je nikto, pretože v kritických chvíľach sa väčšina neveriacich modlí, aby ich Boh nadprirodzeným spôsobom vyviedol z nebezpečenstva alebo krízy. Dokonca s Bohom vyjednávajú a všeličo sľubujú, ale akonáhle nebezpečenstvo pominie, na svoje sľuby zabúdajú. Zo skúsenosti môžeme povedať, že väčšina ľudstva si od pradávna uvedomuje, že niečo alebo Niekto existuje mimo nás. Kresťania veria, že zdrojom života a existencie vesmíru je Boh, animisti veria, že Boh je príroda, ateisti veria, že príčinou všetkého je náhoda a posledná skupina - nazvime ich NEISTÍ - sú tí, ktorí si nie sú istí ničím. Iba hovoria - NIEČO nad nami je. NEISTÍ do určitej miery uznávajú vesmírny poriadok a uvedomujú si, že nie sú produktom náhody. Väčšinou si uvedomujú, že ľudský život a každá činnosť má nejaký zmysel a súvislosť. Nie sú ani ateisti ani veriaci v pravom zmysle slova. NEISTÍ sú ľudia v polovici cesty. Typickými predstaviteľmi NEISTÝCH sú umelci. Keď vidím tváre známych hercov, ktorí už nie sú medzi nami a počujem s akou ľahkosťou o nich ich kolegovia vyhlasujú, že sú naďalej s nami a dokonca vraj sa na nás pozerajú z hereckého neba. Vtedy ma vždy dojíma smútok. Živým dobrozdania mŕtvych nepomôžu. Viem, dotyčný je na pravde Božej, ale to vôbec neznamená, že je v nebi. Vynára sa otázka: Kam sa podela všetka ľudská sláva? Kde je duša? Človek by mal premýšľať o stave tela a duše pokým žije.

A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd, práve tak aj Kristus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie. (list Židom 9:27-28)

Stav ľudskej duše najlepšie spoznáme, keď sa započúvame, o čom sa ľudia okolo nás bavia. Najčastejšie počúvame nárek nad stavom tela a stavom sveta; ako keby žiadna duša neexistovala. Človek sa omnoho viac zaujíma o chlieb a hry, než o duchovné poznanie. Slúži predovšetkým sám sebe. Dá sa to povedať aj inak: Človek je otrokom svojho tela. A to nie je otroctvo len tých, ktorí sú chudobní, ktorí sa musia lopotiť, aby si zachovali holý život. Preto je tak mnoho svetsky úspešných, slávnych, bohatých a šikovných ľudí otrokmi svojho tela, lebo nenašli Boží odpočinok a pokoj. V očiach iných majú všetko: slávu, bohatstvo, moc, krásu i zdravie, ale za svoje peniaze a schopnosti duchovnú kvalitu pokoja nezískajú. Môžu mať všetko a predsa majú vo svojich srdciach prázdno. Prežívajú vnútorný nepokoj a trýzeň. V žiadnom prípade nenarážam na asketické pohŕdanie majetkom. V tejto súvislosti by sme si mali uvedomiť, že aj keby bol človek skromný, spokojný so svojim životom a prežil príkladný život plný dobrých skutkov, keby sa pre druhých hoci rozdal, ale žil by bez Krista, svoj život by premárnil a čaká ho Boží súd. Bez viery v Boha je život márnosť nad márnosť. Skutočnou skúškou duchovného zdravia človeka je schopnosť ovládať svoju myseľ a myšlienky.

Ale poďme ďalej a pozrime sa kto je nositeľom pokoja? Najskôr si vypočujme slová apoštola Pavla, ktorý povedal:

… lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. (1. list Korintským 14:33)

Zdrojom pokoja a organizovanosti je Boh. On je Bohom poriadku, pokoja a harmónie. Je zdrojom pokoja nielen v prírode, ale aj v obciach Božieho ľudu, čiže v medziľudských vzťahoch. Boh je Tvorcom minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Každý deň je zapísaný v Jeho knihách, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. A aby sme neboli na pochybách nám Boh dal Knihu života. On udržuje všetko tak, aby existencia celého vesmíru pokračovala v životodarnej organizovanosti a poriadku. Božiu veľkosť a moc si nikto z nás nedokáže predstaviť. Boh je všadeprítomný a vševedúci. Zanechal nám svoje Slovo, v ktorom hovorí, aby sme sa nebáli budúcnosti:

Toho, kto je pevnej mysle, zachovávaš v dokonalom pokoji, lebo v Teba dúfa. (Izaiáš 26:3)

Najväčším a najvyšším poslom pokoja je Pán Ježiš Kristus, ktorý na kríži vydobyl naše spasenie podľa zámeru svojho Otca. Pre istotu si pripomeňme, že kresťanstvo obsahuje nasledujúce fakty. Písmo hovorí, že kresťanom je len ten, kto nielen ústami vyzná, ale vo svojom srdci uverí, že: (1) Kristus sa narodil z panny, ktorá počala z Ducha svätého, ktorý je Boh. Ak sme v Ňom, tak sme Božími deťmi; (2) Kristus zomrel na kríži, zastúpil nás v potrestaní, vzal na seba naše hriechy, čím nás očistil. Ak sme v Ňom, zomreli sme hriechu, preto môžeme predstúpiť pred Boha; (3) Kristus vstal z mŕtvych. Ak zostaneme v Ňom, budeme vzkriesení. (4) Kristus sa druhýkrát v tele vráti na túto zem. Ak zostaneme v Ňom, pôjdeme Mu naproti do oblakov a zostúpime spolu s ním na zem; (5) Druhý príchod Krista znamená, že On bude súdiť svet. Ak zostaneme v Ňom, nebudeme súdení, ale budeme spolu s Ním súdiť svet a vládnuť.

Skrze Krista sme boli zmierení s Bohom:

… a aby Ním zmieril so sebou všetko, aj čo je na zemi aj čo je v nebesiach, a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža. (list Koloským 1:20)

Ako vidíme, všetko zmieril svojou obeťou. Boh sa zmieril so svojimi, skrze na kríži preliatu Ježišovu krv. Zástupná a zmierlivá Kristova obeť nás pozične ospravedlnila, a toto ospravedlnenie prináša skutočný pokoj. To potvrdzujú aj slová apoštola Pavla, ktorý vo svojom liste Tesalonickým nazýva Ježiša Krista Pánom pokoja:

Sám Pán pokoja daj vám stály pokoj vo všetkom. Pán so všetkými vami! (2. list Tesalonickým 3:16)

Pravý pokoj môžeme nájsť len u svojho Stvoriteľa a Spasiteľa v osobe Ježiša Krista. Mimo Neho niet pokoja. On premohol svet, On vydobyl naše spasenie:

Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet. (Ján 16:33)

Od tej doby, ako bol Adam vyhnaný z raja, a to bolo na počiatku ľudských dejín, svet nepoznal trvalý pokoj a mier. Každý, kto jedná svojvoľne a spolieha sa sám na seba, rúti sa do záhuby. Ak v nás prebýva Duch svätý, tak prežívame hlboký vnútorný pokoj, ktorý vyplýva z vedomia a viery, že sa nič nedeje bez Božieho dopustenia. Žiadne svetské problémy by nás nemali znepokojovať do takej miery, že by sme malomyseľneli. Viem, ľahko sa to hovorí. Svet sa nezmení a problémy sa nám nebudú vyhýbať len preto, že sme vložili dôveru v Boha. Často sa totiž stáva, že viera prináša nové problémy a trápenia. Pokoj znamená, že aj keď nás zastihne súženie, vo vnútri, v hĺbke nášho srdca, máme pokoj a dôverujeme Bohu. Veď aj súženie alebo prosperita, sú len dočasné stavy počas nášho života na zemi. Ten, kto pozná Ježiša Krista, prekoná každú životnú búrku. Na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Udatný hrdina, Otec večnosti, Knieža pokoja. Ten, kto pozná Knieža pokoja, vyžaruje pokoj. Kiežby nasledujúce slová priniesli pokoj a požehnanie do sŕdc všetkých poslucháčov tejto relácie:

A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. (list Filipským 4:7)