4. Pokoj

Zaoberáme sa Ježišovým kázaním na vrchu, 5. kapitolou Matúšovho evanjelia. Dnes začíname štvrté pokračovanie na tému pokoja:

Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. (Matúš 5:9)

V minulých reláciách sme si povedali aká je definícia pokoja, čo pokoj ohrozuje a kto je zdrojom pokoja. Dnes sa pozrieme na to, kto je nositeľom pokoja, kto je príčinou zmierenia? Začneme nasledujúcim vyhlásením a výzvou:

To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril sám so sebou skrze Krista a poveril nás, aby sme slúžili tomuto zmiereniu. Lebo v Kristovi Boh zmieril svet so sebou. Nepočíta ľuďom ich previnenia a nám uložil zvestovať toto zmierenie. Sme teda Kristovými poslami, Boh ľuďom dohovára našimi ústami, miesto Krista prosíme: zmierte sa s Bohom!

Je nám nad slnko jasnejšie, že Pán Ježiš Kristus nás nielen zmieril, ale poveril nás a uložil nám, aby sme zvestovali evanjelium zmierenia a pokoja. K tomu nás dostatočne vybavil. Dal nám túžbu po spravodlivosti, ktorá nás uspôsobuje, aby nás Boh mohol viesť tam, kde Mu budeme najlepšie slúžiť. Započúvajme sa do slov apoštola Pavla, čo hovorí o povolaní k službe neveriacim:

… zbrane nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu a sme pripravení trestať každú neposlušnosť, len čo vaša poslušnosť bude úplná. (2. list Korintským 10:4-6)

Pozrime sa na praktickú aplikáciu, aby nám bolo jasné, ako máme postupovať, aby sme boli poslovia pokoja:

1. Najprv musíme byť zmierení s Bohom. Všetci sme kedysi bojovali proti Ježišovi Kristovi. Keď nám Boh udelil svoju spravodlivosť v Kristovi, zmieril nás sám so sebou. Tým naša vzbura skončila. Kedykoľvek hrešíme, narušujeme zmierenie s Bohom a nemôžeme s Ním prežívať plné spoločenstvo. Kto nechce svoj hriech pred Bohom vyznať, skrýva hriech pred Bohom aj sám pred sebou. Každý hriech by sme mali vyznať a nedovoliť, aby nás hriech ovládal.

2. Ak sme poslovia pokoja, pomáhame iným, aby boli zmierení s Bohom. Nemáme neznámym ľuďom otĺkať bibliu o hlavu, alebo na verejných priestranstvách rozprávať o hrôzach pekla. Konfrontácia s hriechom nie je nikdy príjemná záležitosť. My nie sme sudcovia sveta. Boží mierotvorca má neľahkú úlohu:

A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci! (list Rímskym 10:15)

Mierotvorca káže evanjelium pokoja a zvestuje dobré veci, kázanie evanjelia nie je pranierovanie neveriacich. Je to Duch Svätý, ktorý pôsobí v srdciach nositeľov i príjemcov pokoja. Často musíme prejsť dlhú cestu než uvidíme prvé výsledky. Väčšinou sa výsledku ani nedočkáme, ale to neznamená, že môžeme zostať stáť a z diaľky sa prizerať. Sme armáda mierových síl. A armáda v bojovej pohotovosti neodpočíva. Viem, že niektorí z vás ste už nastražili uši a zablikalo vám varovné svetlo: veď v "mene Boha" už bolo napáchaného toľko zla a vojen. Chcem dôrazne pripomenúť, že Nový zákon nikde nehovorí, aby sme viedli náboženské vojny a bezbožných fyzicky likvidovali. Naopak. Písmo nás nabáda, aby sme svojich nepriateľov milovali. Ale o tom inokedy. Boží pokoj, to je evanjelium milosti a preto armáde mierových síl nestačí náboženský zápal a samotná znalosť Božieho zákona. My sami sa musíme učiť trpezlivosti a láskavosti. Tam, kde nie je láska, tam nebude ani pokoj. Bohu sa nepáčia rozpory a boje medzi Božím ľudom. Preto ani teologické spory medzi náboženskými elitami, či už to boli farizeji, križiaci, koncily alebo dnešné duchovné nesváry, nikam nevedú. Jednota neznamená uniformitu veriacich, ale ochotu rešpektovať a načúvať tým, ktorí sú slabí vo viere alebo omnoho skúsenejší a múdrejší, ako my sami. Veriaci môžu mať rozličné názory na výklad jednotlivostí Božieho slova, ale musia byť zjednotení v Kristovi!

3. Ak sme poslovia pokoja, zmierme sa s ľuďmi! Mierotvorca stavia medzi ľuďmi mosty. To nie je ľahká úloha. Sám niekedy žartujem: "My by sme boli celkom dobrí misionári, len keby neboli tí ľudia…" Než začneme hovoriť o Božej láske a súde, zmierme sa so svojimi blížnymi. Ja viem, je to ťažké, nie vždy sa nám to podarí, ale bez zmierenia a odpustenia z našej strany, minieme cieľ. Boh nechce, aby sme sa navonok tvárili zbožne a pritom naše súkromné vzťahy nie sú v poriadku:

Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. (Matúš 5:23-24)

Ak je možné, zmierte sa aj so svojimi nepriateľmi:

Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia; aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. (Matúš 5:44-48)

Ak milujeme svojich nepriateľov, odpúšťame im a modlíme sa za tých, ktorí nás prenasledujú; túžime, aby aj oni boli zmierení s Bohom a tak dokazujeme, že sme synmi nebeského Otca. Niekedy je úplne nemožné, aby sme sa zmierili s nepriateľom preto Pavol povedal:

Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, (list Rímskym 12:18)

Máme žiť v pokoji so všetkými. Ak niekto nechce žiť v pokoji s nami, je to jeho zodpovednosť pred Bohom. Aj keď nepriateľ nebude spolupracovať, napriek tomu usilujme o zmierenie. Máme byť ako soľ, ale to neznamená, že budeme skladovať vrecia so soľou v našich modlitebniach. Svet máme dochucovať svojím životom a príkladom:

Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji. (Marek 9:50)

Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme. (Skutky 13:47)

To neznamená, že budeme svet oslepovať kresťanskou dokonalosťou. Ale, že budeme prinášať dobrú novinu spásy všade tam, kde nás ľudia v pokoji prijmú:

A keď budete vchádzať do domu, pozdravte ho a povedzte: Pokoj domu tomuto!; a ak ten dom bude hoden toho, nech spočinie na ňom váš pokoj; ak však nebude toho hoden, nech sa váš pokoj navráti k vám. (Matúš 10:12-13)

Tu vidíme, že pokoj môže prechádzať z nás na tých, ktorí majú pripravené srdce. Všimnime si, že niekto je hoden pokoja, niekto nie. Ak kresťanove svedectvo nie je prijaté, tak je nevhodné vnucovať sa. Niekedy je múdrejšie vycúvať a opustiť bojové pole.

A poďme ďalej. Pán Ježiš nás nabáda, aby sme žili v pokoji medzi sebou! Kde začať? Hovorí sa, že by sme si všetci mali najskôr zamiesť pred vlastným prahom. To znamená, že začneme zametať vo svojej rodine a na pracovisku. Tak ochutíme svet príkladom v našich rodinách a posvietime na zdroj pokoja. Pokým bude vládnuť nesúlad v našich rodinách a na pracoviskách, bude aj naša viera a modlitby len prázdne slová, ktoré stratili chuť. Tu by sme si mali uvedomiť, aké dôležité je tiché svedectvo osobného príkladu. Nie je nič horšie, než kresťanské náboženstvo, ktoré iba ukazuje na prevrátenosť sveta. Nech nás varuje biblické napomenutie:

Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. (Matúš 6:1)

Skúmajme motívy vlastnej viery, skúmajme vzťah k svojmu Spasiteľovi. Skúmajme, kto je Pánom nášho života. Ten, kto žije vo svete a so svetom podľa seba, by mal o viere radšej mlčať a zamyslieť sa sám nad sebou, pretože bez osobnej svätosti, čiže každodenného posväcovania, nie je jeho vyznanie platné. To sú záverečné slová dnešnej relácie:

Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána! (list Židom 12:14)