2. Prenasledovaní

Zaoberáme sa Ježišovou kázňou na vrchu, 5. kapitolou Matúšovho evanjelia a naša téma je blaženosť, ktorú pôsobí prenasledovanie pre spravodlivosť. V minulej relácii sme si povedali, že kresťania ktorejkoľvek historickej doby boli, sú a budú mučeníkmi pre Krista.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. (Matúš 5:10-12)

Dnes sa zamyslíme nad otázkou: Prečo svet nenávidí skutočné kresťanstvo? Najskôr si pripomeňme skutočnosť, že prvotným objektom nedôvery a následne aj nenávisti bol sám Pán Ježiš Kristus. Bez Boha a bez viery v Krista bude medzi nami hriech a smrť. Prirodzený človek nemá v sebe nič, čo by ho k Stvoriteľovi a Spasiteľovi priblížilo. Zostáva vo svojich pochybnostiach a nevere. Inak to nebolo ani so súrodencami samotného Ježiša, ktorý vyrastal v normálnej rodine a mal súrodencov.

Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho. Povedal im teda Ježiš: Môj čas ešte neprišiel, ale váš čas je vždy tu. Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, pretože svedčím o ňom, že jeho skutky sú zlé. (Ján 7:5-7)

Ježišovi bratia boli v rovnakej kategórii ľudí, ako všetci ostatní Židia a pohania vtedajšej doby. Aj keď Ježiš kázal vyvolenému národu, ani ten neuveril. Kde sa stala chyba? Sklamal Boh, sklamal Ježiš, sklamali bratia, Židia, pohania … prečo svet nenávidí Ježiša Krista a Jeho učeníkov? Či sa nám to páči alebo nie, svätosť a čistota Ježiša Krista usvedčuje bezbožný svet z hriechov. Bol to On, kto povedal židovským náboženským predstaviteľom:

Vy robíte skutky svojho otca. Povedali Mu: My sme sa nenarodili zo smilstva, máme jediného Otca, Boha. Ježiš im povedal: Keby Boh bol vaším Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. (Ján 8:41-44)

Spása nie je pre prirodzeného človeka otázkou vlastného rozhodnutia, ale otázkou vhodného času a okolností, kedy Boh hovorí prostredníctvom svojho Slova a svedka, Ducha Svätého, ktorý človeka usvedčuje zo zlých skutkov. Ježiš prišiel a v plnej nahote odhalil ľudský hriech, ku ktorému všetci musia zaujať jedno alebo druhé stanovisko, lebo tretie, neutrálne stanovisko, nie je. Ten, kto nechápe Ježišovu reč, kto neprijíma Ježišove evanjelium - a tých nie je málo - patrí svetu a zostáva otrokom hriechu. Tam, kde niet viery, tam panuje vzdor. Hriech každého jednotlivca sa premieta nielen do života celej spoločnosti, ale aj cirkvi. Ale skúste vidieť svet skrze evanjelium. Ako to už chodí, aby ľudstvo malo kľud, treba Boží štandard čo najrýchlejšie zniesť zo sveta a svedkov, ak to je možné, umlčať. V otázkach zla, biedy a utrpenia sveta si veriaci aj neveriaci môžu celkom dobre rozumieť. Ten, kto svet neusvedčuje zo zlých skutkov, a môže to byť aj veriaci človek, ktorý vníma zlo sveta rovnako ako ľudia okolo nás, nebude mať so svetom žiadne problémy. Ale stačí vysloviť Kristove meno, poukázať na ľudskú bezbožnosť, hriešnosť človeka, budúci súd nad ľudstvom … a bude po pokoji a priateľstve. Prví, ktorí vycítia v kresťanovi Krista, sú totiž ľudia zo sveta. Prirodzení ľudia vždy spoznajú, kto ohrozuje ich svojbytnosť. Evanjelium nepozná prirodzený ľud bez viny. Apoštol Ján doslova delí ľudstvo na dva druhy: na deti diablove - tých, ktorí sa z Boha duchovne nenarodili, a deti Božie - tých, ktorí sa z Boha duchovne narodili:

Vieme, že sme z Boha a že celý svet je v moci toho Zlého. (1. list Jána 5:19)

Celý svet, okrem tých, ktorí nie sú zo sveta, sú v moci toho Zlého, sú teda diablove deti. V jeho moci boli kedysi aj tí, ktorí sú Kristom vyslobodení:

Tak naplnil aj vás, mŕtvych pre vlastné prestúpenie a hriechy, v ktorých ste kedysi žili primerane veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností vzduchu, ducha pôsobiaceho teraz v neposlušných synoch. Medzi nimi sme aj my všetci žili kedysi podľa žiadostí svojho tela, vykonávali vôľu tela a myšlienok a boli sme od prírody deťmi hnevu ako aj ostatní. (list Efezským 2:1-3)

Veršov je bezpočet a právd tiež. Chcem len na jednej Ježišovej pravde ukázať, že keby kresťania žili Božie slovo, boli by okamžite tými najnebezpečnejšími ľuďmi sveta, boli by označení za nositeľov "stredovekého tmárstva" a to by im dnešná spoločnosť netolerovala. Dnešní kresťania, aspoň v našich zemepisných šírkach, od Ameriky po Európu, žijú celkom pokojne. Náboženstvo svetu nevadí. Svetu vadí, keď Božie slovo poprie autonómiu človeka. Inak povedané, odopiera svetu možnosť byť sám sebe bohom. Svet si nikdy nepripustí, že poriada veľký večierok hriechu na palube Titaniku, než narazí na skalu ľadovca. A že tí, ktorí sa bezstarostne bavia sú oblakmi bez vody, ktorými vietor sem-tam točí; jesennými stromami bez ovocia odumretými, vytrhnutými s koreňmi. Sú divokými morskými vlnami, ktoré vyhadzujú ako penu svoju vlastnú hanebnosť; bludnými hviezdami, pre ktoré je pripravené temno tmy na večnosť. (list Júdov 1:12-13)

O kresťanoch, ktorí svojím životom konfrontujú svet s hriechom, ktorí hlásajú Spasiteľa Ježiša Krista, o tých sa šíria nepravdivé fámy a lživé informácie. Skutoční služobníci Ježiša Krista patria spoločensky medzi posledných, ako tí, ktorí sú určení na popravu. Tak apoštol Pavol popísal pravých služobníkov Pána Ježiša Krista:

Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, vykázal Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť; veď sme sa stali divadlom svetu, aj anjelom aj ľuďom. (1. list Korintským 4:9)

Keď rímsky generál vyhral bitku, usporiadal víťazný pochod mestom. Behom verejnej popravy kráčali odsúdenci na smrť vždy poslední. Oni boli objektom posmeškov a nadávok. Poprava bola vždy divadlom pre nenásytné oči sveta. A ten, kto nie je svetom odsúdený na smrť, je vytlačený svetom na okraj spoločnosti. Apoštol Pavol pokračuje:

My sme blázni pre Krista, a vy rozumní v Kristovi. My slabí, a vy silní; vy slávni, a my znevažovaní. Až do tejto hodiny aj hladní sme, aj smädní, aj nahí, aj bití, aj bez prístrešia, (1. list Korintským 4:10-11)

Kresťania nie sú povolaní k tomu, aby boli v tomto svete oslavovaní. Ako hovorí Pavol: kresťan je svetom považovaný za blázna, slabého a bez cti. Len svet si dáva vyznamenania a odmeny, len svetský človek je rozumný, silný a slávny. Čo hovorí Ježiš Kristus o svojom vyvolenom ľude?

Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. (Ján 15:19)

Táto skutočnosť vyvoláva hnev, nenávisť, závisť a žiarlivosť. Ten, kto náleží Ježišovi Kristovi, je ponižovaný nie preto, že sa pre Krista rozhodol, ale preto, že si ho Kristus vyvolil. Kresťan je neskôr Pavlom opísaný takto:

… aj sa namáhame, pracujúc vlastnými rukami; zlorečia nám, a my dobrorečíme; prenasledujú nás, a my trpíme; hanobia nás, a my sa im prihovárame. Sme ako smeti sveta, vyvrheľmi všetkých až dosiaľ. (1. list Korintským 4:12-13)

Kresťan je pre tento svet odpísaný ako bezcenný odpad, ale nie je ignorovaný. Aj pre kresťanov je ťažké, zmieriť sa s vedomím, že sú vyvrheľmi tohto sveta, že budú nepochopení, nenávidení, ohováraní a odmietaní.

Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. (1. list Petra 2:11)

Cudzinci vzbudzujú medzi domácim ľudom nedôveru, stoja na okraji väčšinovej spoločnosti, najmä vtedy, keď na seba svojím správaním príliš upozorňujú. Ježiš ďalej rozvíja celú myšlienku:

Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše. Ale to všetko budú proti vám robiť pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech, ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. (Ján 15:20-22)

Ďakujme Bohu, že nás nielen usvedčuje, ale aj posilňuje a ochraňuje, aby nás zachoval a priviedol ku konečnému víťazstvu v Kristovi.