3.Prenasledovaní

V minulých reláciách sme začali preberať tému prenasledovania kresťanov. Pripomeňme si najskôr vlastnosti kresťanov a pripomeňme si jednotlivé blaženosti a zasľúbenia pre veriacich:

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.

Vidíme, že veriaci ľudia sú chudobní v duchu, žalostiaci, krotkí a lačnia po spravodlivosti. Na jednej strane je výpočet slabostí, na druhej zasľúbení. Pozrime sa, čo skutočná premena veriacim priniesla v minulosti a čo môžeme očakávať dnes:

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. (Matúš 5:10-12)

Ani posledné tri verše pre náhodného poslucháča nevzbudzujú pocit konečného víťazstva, ale skôr pravý opak. Niet divu, že o také sľuby prirodzený človek nestojí, pretože im nerozumie a ani rozumieť nemôže. Svet sa chce radovať a jasať už teraz. Pozrime sa najskôr na to, koho sa prenasledovanie týka a prečo sú prenasledovaní.

Slová Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú sa vzťahujú k Božiemu ľudu. Kresťania budú mať na zemi problémy a tých, ktorí vytrvajú, čaká odmena až v nebi. A prečo bude Boží ľud prenasledovaný a hanobený?

Je to pre vec Pána Ježiša Krista. Tu neide o obyčajné šikanovanie a prenasledovanie, ktoré je bežné všade okolo nás. Ide o špecifické prenasledovanie kvôli Kristovi. Citované verše kandidátom viery oznamujú, že odmena je vzdialená a všetci zakúsia odpor sveta. Kto vo svojom živote praktizuje princípy Božieho poriadku, nemá na výber. Len ten, kto pred ostatnými o svojej viere mlčí, si na jednej strane môže ušetriť rad problémov, ale na druhej strane vlastne pred Bohom dosvedčuje, že to s jeho vierou nie je veľmi slávne. Skutočnú vieru neskryjete pred nikým, ani pred svojimi najbližšími, ako sú manžel, manželka, deti, rodičia či príbuzní. Ak nejakú vieru máte a nebudete ju tajiť, pocítite opozíciu aj vašich najbližších, ak nie sú veriaci. Keď sa budete podľa svojho vyznania správať a ak svojmu zamestnávateľovi neupíšete svoju dušu na úkor svojej rodiny a voľného času, napríklad pre štúdium biblie, na úkor služby v cirkvi, môžete cítiť určitý odstup a postih. Ak začnete o svojej viere hovoriť v škole alebo v zamestnaní, môžete očakávať tiež určité komplikácie. Niektorí veriaci hovoria, že viera je osobná vec a neradi o nej hovoria. Je smutné, že pre mnohých kresťanov je zväzok so svetom pevnejší než s rodinou a dôležitejší než s cirkvou. Keď som študoval Ježišove kázanie na vrchu, pýtal som sa sám seba, akým predstaviteľom kresťanskej viery som? Áno, musím priznať sám za seba, že aj ja sa niekedy správam tak, že to nie je žiadna sláva a môžem byť aj odstrašujúcim príkladom. To však neznamená, že sa stiahnem a budem radšej skromne mlčať, aby som sa nedopustil nejakého ďalšieho prehmatu. Práve naopak - každá predchádzajúca chyba a omyl môže poslúžiť ako poučenie pre ďalšiu príležitosť svedectva a reakciu v nečakanej situácii. Vlastné pády a výčitky svedomia sú nielen súčasťou kresťanovho súženia, ale aj školou života. Pamätajme si, že aj keby sme boli sebadokonalejší a mali svätožiaru, odpor, nenávisť a nepochopenie bude sprevádzať každého z nás. Neveríte? Hneď vás presvedčím. Kto bol lepším predstaviteľom poslušnosti a oddanosti Bohu než Pán Ježiš Kristus? Nikto! Preukazoval dobro, lásku, súcit, porozumenie. Nikomu neublížil. Bol to najušľachtilejší, najviac milujúci, najmierumilovnejší, najláskavejší človek a predsa, kam prišiel, tam mal problémy. Koľkokrát Ho z miesta vyhnali, koľkokrát Mu usilovali o život? Svojím príkladným životom privádzal nábožensky založených ľudí k zúrivosti. Nakoniec bol svetom bezbožných a náboženských fanatikov ukrižovaný. Strata života Syna bola tou najvyššou cenou, akú Boh prijal.

Prirodzení, čiže telesní ľudia môžu byť z kresťanov rovnako podráždení ako boli ľudia Ježišovej doby. Stačí nazrieť do histórie. Prenasledovatelia sú veľmi často ľudia silno nábožensky založení. Rimania boli nábožensky založení. Na rozdiel od kresťanov, mali viac než jedného boha. Kresťanov hádzali levom pretože odmietali uznať plejádu rímskeho božstva a verili len v Krista. Podobne aj dnešná spoločnosť býva veľkorysá k rôznym duchovným smerom a vyznáva, že viera je osobná vec a záleží predovšetkým na tom, ako sa v živote správame. Ale takáto tolerancia vládne len tam, kde kresťanská viera nezapustila hlbšie korene. Zmier je možný len za cenu presvedčenia, že kvôli otázkam viery nemá zmysel sa prieť, tobôž za ne umierať. Postoj tolerantnej spoločnosti alebo nábožensky založenej skupiny sa razantne zmení, ak prehlásime, že Ježiš Kristus je jediná cesta k Bohu. Za postoj k pravej viere je človek schopný zabiť aj svojho brata, tak ako Kain zabil Ábela. Nábožensky založený Kain, ktorý vo svojej horlivosti vlastne ako prvý obetoval, nakoniec zavraždil brata, pretože nezniesol Ábelove poznanie pravdy. Ich viera a obeť Bohu nebola ľahostajná ani jednému. Boli to bratia a z pohľadu telesného človeka vlastne nešlo o nič viac, než o to, či mali obetovať plody svojej práce alebo zviera? Kain bol v otázkach bohoslužby iniciatívnejší a spoliehal sa na svoje schopnosti a prácu svojich rúk. Ábel sa spoliehal na Boha. Kain bol prvým prenasledovateľom viery svojho brata. Už skôr sme si v našich reláciách povedali, že od počiatku sveta existujú len dva druhy viery. Ábelova viera v milosť a Kainova viera v skutky. Dodnes platí, že Kainovci - deti diabla, prenasledujú a zabíjajú Ábelovcov - deti Boha:

Nie ako Kain, ktorý bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Pretože jeho skutky boli zlé, ale bratove spravodlivé. (1. list Jána 3:12)

Boh vidí do srdca človeka a len On môže určiť, či ide o skutky dobra alebo zla. Smutnou skutočnosťou zostáva, že ten, kto sa narodil iba z tela a nepoznal Božiu milosť, nemá ani inú voľbu než konať skutky zla, pretože vzdoruje samotnému Bohu:

Ale ako vtedy ten, čo sa podľa tela narodil, prenasledoval narodeného podľa ducha, tak aj teraz. (list Galatským 4:29)

Kainov skutok obetovania nebol zlý v očiach prirodzeného človeka, ale bol zlý v očiach Boha. Ten, kto sa narodil z Ducha, prináša Bohu sám seba. Žiadny kresťan by sa nemal pozastavovať nad tým, že bude svetom prenasledovaný, veď všetci, ktorí žijú spravodlivý, posvätený život v Kristovi, sú k tomu ustanovení:

Boží vyvolený ľud musí byť stredom pozornosti podobne ako Kristus. Milovaný aj nenávidený, poctený aj prekliaty. Je to Boží zámer a plán. Apoštol Pavol vo svojom liste Tesalonickým jasne pripomína:

Veď už keď sme boli u vás, vopred sme vám povedali, že nás očakáva súženie; tak sa i stalo, ako viete. (1. list Tesalonickým 3:4)

Neklesajte na duchu, pretože trpieť pre Krista je privilegovaný dar z milosti Božej:

Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho. (list Filipským 1:29)

Ak budete pre Krista trpieť, znášajte utrpenie trpezlivo, pretože je dočasné a nejestvuje nič a nikto, kto by nás mohol od Boha oddeliť. Nech sú nám útechou a povzbudením nasledujúce slová:

Protivníkom sa ničím nedajte zastrašiť; to bude znamením, a to od Boha, im, že zahynú, vám, že budete spasení. (list Filipským 1:28)

Pán Ježiš Kristus prišiel preto, aby skrze Jeho smrť a vzkriesenie prišlo aj naše spasenie. Naše pozemské súženie má len dočasné trvanie, ale Božia blaženosť je večná. Len ten, kto sa nespolieha sám na seba môže mať istotu, že naša dokonalosť je v Kristovi. On má náš život vo svojej pravici a pôsobí naň tak, aby sme rástli do kresťanskej dospelosti a služby a postupne sa približovali ideálnemu Božiemu štandardu.