1. Čisté srdce

Zaoberáme sa Ježišovou kázňou na vrchu, čiže 5. kapitolou Matúšovho evanjelia. Doteraz sme prebrali verše 3-7:

Blahoslavení chudobní v duchu a, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.

Pozrime sa na ďalší verš Matúšovho evanjelia z Ježišovej kázne na vrchu:

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. (Matúš 5:8)

Božie slovo popisuje srdce ako tú najvnútornejšiu časť ľudskej bytosti, ako celého človeka so všetkými rysmi, telesnými aj duševnými. Aj dnes často spájame srdce s popisom ľudských vlastností ako sú charakter, osobnosť, citové stavy, vedomie, rozumová činnosť, čiže vôľa a myslenie, a v duchu Starého zákona je srdce človeka tiež zdroj želaní a činov. Srdce je chápané ako riadiace centrum nášho bytia. Biblia nepovažuje za centrum myslenia mozog, ale srdce. Aj keby sme o srdci nevedeli takmer nič, asi by sme sa všetci zhodli na tom, že srdce je univerzálnym symbolom lásky. Všetkým zamilovaným búši srdce a strach rozbúchaného srdca poznajú všetci ľudia, veriaci aj neveriaci. Ale srdce nie je len sídlo lásky a radosti. Srdce je tiež sídlo bolesti, trápenia a zármutku. Napríklad zármutok ženy vyjadruje biblia nasledovne:

Anna hovorila len v srdci a len jej pery sa pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť. Aký výstižný je popis vnútorných pocitov:

... moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach. (Žalm 22:15b).

Autor Žalmu 25:17 hovorí: Súženia srdca sa mi rozmnožujú, vyveď ma z mojich úzkostí.

V Prísloviach 14:33 zas čítame: V srdci rozumného múdrosť spočíva,

Naopak, v srdci nerozumného, sídli pochabosť, nadutosť a vzdorovitosť. Ak povieme o človeku, že má zlaté srdce, rozumieme tým priateľstvo, vernosť, nevinnosť, odpustenie, láskavosť, štedrosť. Pričom zlomené srdce je také, ktoré prežilo veľké sklamanie. Z Písma poznáme srdce čisté, úprimné a radostné. O človeku, ktorý si dá poradiť, hovoríme, že si niečo vzal k srdcu. Obrazne môžeme povedať, že srdce predstavuje do určitej miery vnútornú motiváciu a myšlienkové pochody človeka. Ale je tu ešte druhá strana srdcových záležitostí. Na to nás upozorňuje Božie slovo keď hovorí, že v srdci pestujeme nenávisť, zlobu, hanebné vášne, závisť. Dočítame sa, že každý výtvor ľudskej mysle aj srdca je neprestajne len zlý alebo, že najľstivejšie zo všetkého a klamlivé je srdce človeka pôsobiace skazu. Vymenúvanie negatívnych vlastností môže pokračovať cez srdce falošné, zatvrdnuté, neoblomné a neobrezané. Reč nenávisti popisuje srdce kamenné, ľadové, mramorové, bezcitné, cynické, neľudské. Bezbožné srdce človeka je zdrojom najväčšej hrôzy, krutosti, podlosti a úskočnosti. Ako dobre Boh pozná naše vnútro.

Navyše intelektuálne chápanie z nejakého dôvodu tiež prevádzame do reči srdca. Hovoríme, že srdce má svoju logiku, ktorej sám rozum nerozumie. Tiež môžeme povedať, že srdce človeka v sebe pestuje bázeň a nachádza odvahu i odpustenie. Do tejto kategórie patrí guráž, morálka, odvaha, smelosť, elán, sebadôvera, výdrž, šarm, podnikavosť, presvedčivosť, predstavivosť a povzbudenie. Srdcom objavujeme nádej, pokoj, múdrosť, trpezlivosť, milosrdenstvo, pravdu a zmysel života. Skrátka, srdce je nástrojom vôle. Biblický pojem toho, čo vychádza z ľudského srdca, obsahuje všetky dimenzie ľudskej existencie. V biblii nájdeme viac než 700 odkazov, ktoré sa týkajú srdcových záležitostí. Väčšinou nemajú nič spoločné s anatómiou človeka, ale s ľudským bytím. Božie slovo nám odhaľuje celý rad Božích princípov a právd, ktoré sú pre každodenný život veľmi dôležité. Pred Bohom nezostane nič skryté a my vieme, že Hospodin skúma srdce (Jeremiáš 17,9). Boh k nám hovorí mnohými spôsobmi; prostredníctvom biblie, prostredníctvom kazateľov, svedectva ostatných veriacich, rozhlasu, televízie, internetu, prostredníctvom kresťanskej literatúry, spevom piesní a mnohými ďalšími spôsobmi. Božia reč je zrozumiteľná pre každého, kto dostal uši k počutiu a oči k videniu. Bez Božieho zásahu zostáva srdce človeka neobrezané, kamenné a nič dobré z neho nevychádza:

Čujte ma všetci a rozumejte! Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje. Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka. (Marek 7:14-23)

Ako vidíme, v srdci prirodzeného človeka sa nenachádza nič krásne. Je to tvrdá pravda, ale sama o sebe nás nerozdrví. Zo slov Božieho Písma vidíme, že naše srdce nezmení nikto iný než TEN, kto dokonale pozná svoje stvorenie. Ten NIEKTO, je náš Boh a Pán.

Náš dnešný verš hovorí o blaženosti tých, ktorí majú čisté srdce. Pozrime sa najskôr na biblickú definíciu toho, čo to znamená mať čisté srdce.

Čistý sa po grécky povie "katharos". Od toho je odvodené slovo "katarzia", čo je vnútorná duševná očista. Katarzia nie je vonkajšia telesná očista. Katarzia je očista vnútorného človeka od duchovnej necudnosti a hanebnosti hriechu. V biblickom slova zmysle katarzia znamená oslobodenie od hriechu. Toto grécke slovo má ešte ďalší význam. Znamená aj rýdzosť, čírosť, nefalšovanosť, preosiatosť, dokonalú oddelenosť, dokonalú vycibrenosť.

Latinský ekvivalent gréckeho "katharos" je "castus". Od toho je odvodené slovo kasta, čiže skupina ľudí, ktorá je od niečoho alebo niekoho oddelená. Čistota teda znamená nemať nič spoločné so svojím okolím, ktoré môže byť a veľmi často aj je, nečisté. Boží ľud s rýdzim, čistým srdcom je zvláštna kasta a nebojme sa povedať, že je to exkluzívny, očistený a oddelený ľud, ktorý náleží Bohu. Nie preto, že by ktokoľvek z nich bol lepší než druhí, ale preto, že Bohu sa zaľúbilo ich oddeliť a spasiť:

Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. (Lukáš 12:32)

Boh vyžaduje rýdze srdce, ktoré Mu je oddané bez smietky, bez akejkoľvek nečistej svetskej prímesi. Čisté srdce je jednomyseľné, nie dvoj či viacmyseľné. Celistvosť oddanosti, alebo tiež integrita oddanosti, to je tá spolupatričnosť Božieho človeka s jedným integrálnym čistým, rýdzim srdcom:

A dám im jedno srdce a jeden spôsob života, aby sa ma báli po všetky časy pre ich dobro a pre dobro ich synov po nich. (Jeremiáš 32:39)

Jednomyseľné, čisté, rýdze srdce, bez prímesi svetskosti, je nutnosť posväteného života. Matúš ide ešte o krok ďalej, keď hovorí:

Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Matúš 6:21)

Inak povedané, čisté srdce je oddané jednej veci, jednému Bohu:

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. (Matúš 6:24)

Nemôžeme slúžiť dvom pánom. Kto slúži sám sebe a ostatným ľuďom, ten zabúda na Boha a pohŕda Ním:

Očistite si ruky, hriešnici, a vy, duševne rozpoltení, posväťte si srdcia; (list Jakuba 4:8)

Ako vyplýva z varovania predchádzajúceho verša, môžeme sa stať ľuďmi dvoch tvárí. Neveríte? Ten, kto sa chváli tým, že má čisté ruky, že nepatrí medzi hriešnikov a upozorňuje na svoje zásluhy, je hriešnik dvoch tvárí. Čistota srdca je nepríťažlivé krédo dňa, o ktoré majú záujem len tí najčudnejší z čudákov, ktorým sám Boh dal nové srdce. Ľud dvoch tvárí nepoznal Božiu očistu srdca, nemá pevnú istotu Božej lásky, aj keby sa sebeviac snažil.

Preto sa schádzame pri Božom slove, aby sme pozorne prijímali nielen varovania, ale aj povzbudenia Božieho slova.