2. Čisté srdce

V minulej relácii sme odštartovali novú tému Ježišovej kázne na vrchu, ktorá sa týka čistoty srdca. Dnes sa opäť zamyslíme nad obsahom tohto dôležitého verša:

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. (Matúš 5:8)

Vráťme sa do doby, keď Pán Ježiš hovoril s učeníkmi aj s náboženskou elitou Izraela. Ľud vtedajšej doby žil pod tlakom autority farizejov. Farizeji mali duchovný stav spoločnosti pevne v rukách. Ich zákonnícky systém ohraničil a určoval duchovné prejavy, ktoré boli alebo neboli prijateľné. Všetky príkazy boli prepracované do najmenších podrobností. Aj dnes môžeme povedať, že každá ľudská totalita pamätá na detailné opatrenia v akejkoľvek sfére - politickej, duchovnej, vzdelávacej, ekonomickej - ktorá udusí akékoľvek slobody občianskej spoločnosti. Farizeji boli natoľko sústredení na dodržiavanie zákona, že Mojžišov zákon nielen prekrútili, ale vynašli aj svoj vlastný. Vymysleli neúprosný zákonnícky systém, ktorý nikto nemohol dodržať. Zaviedli náboženstvo skutkov a domnievali sa, že Boh ocení ich dôslednosť a námahu. Donekonečna sa škriepili o najmenšie podrobnosti zákona:

Keď farizeji počuli, že umlčal sadukajov, zišli sa a jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? (Matúš 22:34-36)

Na svoju otázku dostali veľmi stručnú odpoveď. Nebolo to desatoro rozpracované do najmenších detailov, ale len dve prikázania. Ani jedno nemalo nič spoločné s ich spôsobom dodržiavania zákona. Zákon musí zostať zrozumiteľný všetkým. Snahy zákonníkov a farizejov pre spásu nemali žiadny zmysel. Absolútny Boží zákon usvedčil aj tých najsebaspravodlivejších:

Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým. (list Jakuba 2:10)

Izrael bol paralyzovaný zákonom. Tento systém v nich vzbudzoval ohromný pocit viny a úzkosti. Izrael uplatňoval ľudské zákony a zásluhy. Tie sú vždy samy o sebe odsúdené k nezdaru. Pocit zákonníckej bezvýchodiskovosti iste prispel k tomu, že služba Jána Krstiteľa bola taká účinná. Na púšť prichádzal všetok ľud Jeruzalema. Prišli aj farizeji a pri tej príležitosti sa chceli dať pokrstiť:

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Toto je totiž ten, o ktorom povedal prorok Izaiáš: Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. Tento Ján mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok a pokrmom boli mu kobylky a poľný med. Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem a celé Judsko, aj celé okolie Jordánu, vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne. Keď však videli, že mnohí z farizejov a sadukajov prichádzajú na krst, povedal im: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? (Matúš 3:1-7)

Ľudia pociťovali bremeno zákona i hriechu a vedeli, že nech robia čokoľvek, farizejská tradícia na spasenie nepostačuje. Ľudia potrebovali úľavu odpustenia. Izraelci očakávali príchod Mesiáša, túžili po Spasiteľovi, očakávali Vykupiteľa, ktorý by ich nezaťažil bremenom ďalších nových zákonov a nariadení. Vedeli, že príde TEN, ktorý očistí a spasí tých, ktorí Ho skutočne milujú a sú Jeho ľudom. Poznali slová proroka Ezechiela, ktorý prorokoval:


Potom vás pokropím čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich poškvŕn, i od všetkých modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. Žiť budete v krajine, ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn, potom privolám obilie, rozmnožím ho a nedopustím na vás hlad. (Ezechiel 36:25-29)

Dám vám nové srdce a do vášho vnútra vložím nového ducha, odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce mäsité. To boli slová nádeje nielen pre sužovaný vyvolený národ, ale aj pre tých, ktorí mali a majú zlomené srdcia a činia pokánie. Izrael toto všetko musel vedieť, napriek tomu boli zviazaní zákonom. Poznali Žalmy, vedeli o Dávidovom svedectve, ktorému Boh odpustil nie na základe zákona, ale na základe milosti:


Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti! (Žalmy 32:1-2)

Ľudia očakávali vyslobodenie, ale ešte nezažili realitu tejto pravdy. Keď Ján Krstiteľ hlásal odpustenie, príchod Mesiáša, Spasiteľa, Božieho kráľovstva, ľudia sa za ním len tak hrnuli; nebolo to pre nich niečo cudzie. Väčšina to cítila a išla:

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Toto je totiž ten, o ktorom povedal prorok Izaiáš: Hlas volajúceho na púšti: Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. (Matúš 3:1-3)

Židia sa len tak hrnuli. Kráľovstvo Božie, na ktoré čakali, bolo blízko. Počuli - Čiňte pokánie! - ale nie všetci, ktorí boli pokrstení boli tiež znovuzrodení. Len tí, ktorí činili pokánie a dostali nové srdce, boli znovuzrodení. Ostatní, pretože nemali čisté srdce, ktoré môže dať len Boh, prichádzali väčšinou len zo zvedavosti, aj keď niektorí sa dali tiež pre istotu pokrstiť. Aj dnes mnoho neveriacich volá k Bohu, niektorí sa dajú aj pokrstiť, ale pokým žijú tak, ako keby Boh nebol, boli obmytí len telesne, nie duchovne.

Ako sa mení ľudské srdce?

Vy, ktorí počúvate naše relácie od začiatku, by ste už mali poznať odpoveď. Pripomeňme si Ježišove vyučovanie krok po kroku. Najskôr si priznáme vlastnú nedostatočnosť - a nebojme sa povedať - vlastnú hriešnosť, duchovnú, duševnú aj telesnú biedu. Priznajme si, že bez Boha sme len otroci hriechu. To je zlá správa. Ale dobrá správa je, že Pán Ježiš Kristus hovorí o blaženosti chudobných v duchu, ktorým je preukázaná Božia milosť.

Druhý krok k čistému srdcu je hlboká ľútosť. Ľútosť nad vlastným hriechom. Nad tým, že sme žili bez lásky k Bohu, že sme milovali svet, že sme boli pyšní a hrdí a hlboko ľutujeme vzburu proti všetkému Božiemu. Ľútosť vyjadrujeme žiaľom a tí, ktorí žalostia, potešenia dôjdu.

Ľútosť a žiaľ je prvým krokom k tomu, že podriaďujeme svoj život Bohu. Tak sa prejavuje naša krotkosť a ochota načúvať Božiemu hlasu. Uvedomujeme si cenu spasenia, uznávame, že nepatríme sami sebe. Ten, kto má nové srdce vie, že sa nad ním Boh zmiloval a ukázal mu úzku cestu ku spáse. Boh má právo o našom živote rozhodovať a viesť nás. Boh pre nás pripravil dobré skutky, ktoré budú vypovedať o Jeho sláve.

Max Lucado vo svojej knihe Potlesk nebies to vyjadril maximálne stručne:

Priznáš hriech - a si zachránený.

Vyznáš slabosť - dostaneš silu.

Povieš, že ľutuješ - a nájdeš odpustenie.

Potom príde hlad po spravodlivosti a odmenou je nezaslúžená milosť. Nezaslúžená milosť vyvoláva radosť, ktorá nie je závislá na tom, ako sa cítime, čo vlastníme alebo či sme zdraví. Je to radosť, ktorá nevychádza z prirodzených zdrojov, ale z nadprirodzeného ZDROJA.

Miesto, kde radosť vzniká, je naše srdce. Nie to staré kamenné, ale nové, obrezané, mäsité. A čo je najdôležitejšie, je to srdce čisté. Pamätajme si, že sme si srdce neočistili sami, ale naše srdce bolo očistené Tým, kto pravdy kázne na vrchu oznamoval svojim poslucháčom. Židia poznali Písmo, poznali svojich prorokov, ale nie všetci im uverili. Aj dnes mnohí ľudia poznajú určité pasáže z Písma, ale nie všetci im veria. Preto k Vám prichádzame, milí poslucháči, aby aj vaše srdce bolo očistené a aby ste aj vy spoznali istotu zasľúbenia, že uvidíte svojho Stvoriteľa a Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. Ak sa vám zdá, že sa potrebujete nad obsahom týchto relácií hlbšie zamyslieť, texty týchto relácií nájdete na našej webovej stránke. Ak nemáte prístup k internetu, napíšte nám, môžeme vám poslať kazety a cédéčka s nahranými reláciami.