3. Čisté srdce

Dnes sa tretíkrát zamyslíme nad 8. veršom 5. kapitoly Matúšovho evanjelia, Ježišovej kázne na vrchu:

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. (Matúš 5:8)

Povedali sme si, že čistota srdca, to je najvnútornejšia svätosť osobnosti. Len čisté srdce produkuje čisté skutky. K čistému srdcu nestačia ľudské úmysly. Žiadny čistý motív sám o sebe ešte nikoho nespasil. Je smutnou pravdou, že mnoho ľudí s čistými úmyslami, ale bez čistého srdca, sa s Bohom nikdy nestretne. Mnohí, z ľudsky čistých úmyslov na seba nakladajú bremená, ktoré nemôžu sami uniesť. Určite ste už niekedy videli rôznych náboženských sebatrýzniteľov a flagelantov. Alebo tých, ktorí sa z tých najúprimnejších motívov plazia po kolenách, padajú a vstávajú, merajú vzdialenosť dĺžkou svojho tela, aby boli svojim utrpením očistení. Putujú na takzvané "sväté" miesta tým najnepohodlnejším a najbolestivejším spôsobom aký si človek môže vymyslieť. Môžete ich vidieť napríklad v Indii, Nepále, Tibete, Južnej Amerike, na Filipínach, ale aj v Španielsku a vo Francúzsku. Niektorí sa dokonca nechajú ukrižovať, aby sa stotožnili s utrpením Krista! Znovu opakujem: Ich motívy sú tie najčistejšie! Bálovi uctievači mali tiež tie najčistejšie úmysly, keď svoje telá rezali nožmi. Aj dnes vidíte náboženské slávnosti hinduistov, ktorí si do kože pichajú ihly a háky, prepichávajú si tvár, len aby uspokojili hnev rôznych božstiev. Je to pekné divadlo. Človek chce slúžiť Bohu, určite to podľa svojej viery myslí úprimne. Ale ľudské zámery, (hoci najúprimnejšie), k blaženosti, o ktorej hovoril Ježiš v kázni na vrchu, nikomu nepomôžu. Úprimnosť nikoho nespasí. Ľudská mravnosť môže človeka zničiť rovnako rýchlo ako neresť. Človek môže byť nábožensky založený, môže mať ten najčistejší motív zapáčiť sa Bohu, ale ak jeho život nie je v súlade s Božím slovom, a ak jeho skutky neodhaľujú skutočnú čistotu srdca, aj keby sa rozdal alebo rozkrájal, nič mu nepomôže. K oddelenému Božiemu svätému ľudu neoddeliteľne patrí absolútna čistota, ktorú definoval Boh, nie my.

Ako čistotu systematicky delíme?

1. Prvotná čistota:

Túto čistotu vlastní len sám Boh. Je to jedna z Božích prirodzeností. Podobne, ako je pre slnko prirodzené svetlo, pre oheň pálivosť, pre ľad chlad, pre vlnu mäkkosť alebo pre vodu vlhkosť.

2. Stvorená čistota:

Adam, Eva a všetko ostatné bolo stvorené čisté. Je to čistota pred Adamovým pádom. Boh stvoril čistého Adama aj Lucifera. Napriek tomu obaja padli. Prejavili svoju slobodnú vôľu, nerešpektovali Božiu vôľu.

3. Konečná čistota:

Túto čistotu budú mať všetci oslávení svätí. Všetci telesne vzkriesení, ktorí boli v tomto pozemskom tele vzkriesení duchovne, čiže znovu sa narodili. Všetka ich hriešna nečistota bola a bude zmytá. Dnes sú títo spasení čistí iba pozične, ale nie prakticky.

Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. (1. list Jána 3:2)

Ľudia s čistým srdcom budú absolútne čistí. Ďalšie verše, ktoré sľubujú konečnú čistotu sú:

Veď vieme, že všetko stvorenstvo spoločne vzdychá a spoločne znáša pôrodné bolesti. A nielen ono, ale aj my, ktorí máme prvotiny ducha, aj my vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela. (List Rímskym 8:22-23)

Spasení majú Ducha, ako prísľub darov. Konečná čistota je dar, ktorý dostaneme pri druhom, čiže telesnom vzkriesení.

4. Pozičná čistota:

Už sme sa jej práve dotkli. To je tá čistota, ktorú majú spasení dnes, v pozícii, v ktorej sa nachádzajú, čiže v tomto nevykúpenom tele. Spasení majú Ducha Svätého, ktorý zaručuje, okrem iného, že vlastníme Kristovu spravodlivosť a pozičnú čistotu. Keď sa Boh pozrie na kresťana, ktorý je v Kristovi, ktorého pozícia sa nachádza v Kristovi, ktorý verí čo Kristus pre neho na kríži urobil, tak vidí Kristovu čistotu. Keď zaujmem pozíciu v lietadle, tak som pozične tiež v desaťkilometrovej výške nad zemou, aj keď lietať nedokážem. V Kristovi máme úplnú čistotu, pretože Boh sa nepozerá na našu čistotu, ale na Kristovu čistotu. To je pozičná čistota.

… vediac, že človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. (list Galatským 2:16)

Alebo:

Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom. (2. list Korintským 5:21)

5. Praktická čistota:

Tu končí teologická teória a nastupuje každodenná prax. A s tou máme všetci veľké ťažkosti. Boh má prvotnú čistotu. Adam mal stvorenú čistotu. Oboje je pre nás vo chvíli telesného narodenia nedostupné. Iba Boh môže dať svojmu stvoreniu pozičnú a konečnú čistotu. Praktická čistota v tomto hriešnom tele je skúška našej viery. Je to súboj tela a srdca, ustavičný zápas, ako reprezentovať našu absolútnu pozičnú čistotu, ktorú máme v Kristovi, a nie sami v sebe. Snáď najlepšou odpoveďou sú Pavlove slová:

3. Čisté srdce

V najlepšom prípade, praktická čistota bude biela rýdza viac-menej ufúľaná. V siedmej kapitole listu Rímskym vidíme Pavlov boj s vlastným telom, keď robí to, čo nechce a nerobí to, čo chce! Ak sa necháme zviesť pokušením, aby sme mali nečisté myšlienky, tak budú nečisté aj naše slová a činy a čo je najhoršie, budeme mať nečisté aj zámery a motívy. List apoštola Pavla Efezským v šiestej kapitole pojednáva o tom, ako sa máme vyzbrojiť proti pokušeniu. V podstate je to meč Ducha, čiže Božie slovo.

Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie. (list Efezským 6:13)

Aj ten najčistejší a najposvätenejší kresťan zakopne. Vtedy máme nášho Očisťovateľa.

Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, Jeho robíme klamárom, a Jeho slovo v nás neprebýva. (1. list Jána 1:9 -10)

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. V skutočnosti Boha už vidia, pretože Boh im ich srdce očisťuje pri každom páde, ktorý Bohu vyznávajú a odvracajú sa od zla. Pre nečistého človeka je hriech bežná prax. Pre čistého je hriech kalamitou, pretože každý jeho hriech je vlastne namierený proti jeho Bohu, ktorého miluje celou svojou dušou, silou a srdcom. Čím intenzívnejšie milujeme Boha, tým viac si uvedomujeme, čo Boh pre nás urobil, a tým viac nám vadí náš osobný hriech. Mať čisté srdce, byť čistý v najvnútornejšej podstate svojej osobnosti je teda otázkou motivácie. Ak som motivovaný humanizmom alebo len svojím svedomím, tak táto motivácia postačí nanajvýš k bezúhonnému prežitiu v spoločnosti. Ak však sme motivovaní láskou k Bohu, dostávame sa na úplne inú úroveň. Nemôžem svojím hriechom predsa zarmucovať Toho, kto na seba vzal môj hriech a zastúpil ma v potrestaní! Boh si ma získal obetovaním seba samého za mňa! Kto som ja, že za mňa zomrel veľmajster vesmíru a vôbec všetkého? Skutočný kresťan vidí za každým svojím hriechom utrpenie svojho svätého Pána. Každú lož, ohováranie, nenávisť alebo neveru vyniesol predsa na kríž. Kresťanova motivácia činiť dobré skutky sa od svetskej líši ako deň od noci. Oboje človeka sprevádza od narodenia až po posledný súdny deň.