4. Čisté srdce

Zaoberáme sa Ježišovou kázňou na vrchu a naša téma je čisté srdce:

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. (Matúš 5:8)

Srdcu a jeho čistote sme venovali predchádzajúce tri relácie. Dnes by sme mali urobiť menšie zhrnutie a teóriu uviesť do praxe. Pozrime sa akým spôsobom môže byť ľudské srdce očistené?

V minulých reláciách sme si povedali, že nikto z nás sa nemôže očistiť sám. Čisté z nečistého nemôže nikdy vzísť. Ak mám špinavé ruky a začnem sa čistiť, špinu len rozmažem. Ak sa budem snažiť očistiť niekoho iného, aj on bude zašpinený mojou špinou. Ako malý chlapec som si zašpinil ruky od asfaltu a ako to dopadlo si všetci dokážete predstaviť. Všetko, na čo som siahol bolo čierne. Prežil som chvíle hrôzy a až strýkova pomoc a terpentín mi pomohli. Vyčistiť naše srdce od hriechu môže len prameň čistej vody a tým je Kristus. Pokým máme prirodzené srdce, nemôžeme byť očistení a nemôžeme nikoho iného očistiť, aj keby sme mali tisíc dobrých úmyslov. Kresťania si uvedomujú, že v človeku neprebýva dobro, pričom ľudia bez Krista počítajú s ľudským dobrom. Práve v tom spočíva základný rozdiel medzi kresťanstvom a humanizmom. Humanista alebo nábožensky založený človek bude sústredený len sám na seba, maximálne na určitý spoločenský cieľ a minie skutočný cieľ. A minúť skutočný cieľ, to je najzákladnejšia definícia hriechu. Minúť cieľ znamená tiež nepoznať vieru a žiť z vlastných síl.

Ako teda môžeme očistiť svoje srdce?

A Boh, ktorý pozná srdcia, osvedčil sa za nich, keď im dal Ducha Svätého ako aj nám a nerobil rozdiel medzi nami a medzi nimi, ale vierou očistil im srdce. (Skutky 15:8-9)

Mnohokrát sme už povedali, že srdce môže očistiť len Boh a čisté srdce sa prejavuje vierou a skutkami, ktoré sprevádzajú znovuzrodeného človeka každým okamihom života. Je však dôležité, aby sme sa zamysleli nad tým, akou vierou sme očistení a spasení?

Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. (1. list Jána 1:7)

Viera v Ježiša Krista, v Jeho preliatu krv za náš hriech - to je to, čo nás očisťuje. Nič, okrem Kristovej krvi nás nemôže očistiť. Každý veriaci, ktorý dostal nové srdce, každý veriaci v kom prebýva Duch Boží, má o svojom spasení istotu. Nežije v pochybnostiach a z vlastných síl, ale čerpá vieru, lásku a nádej od svojho Boha, Otca a Krista.

Urobme si ešte jednu krátku prechádzku veršami, ktoré hovoria o čistote. Máme samozrejme na mysli duchovnú čistotu, aj keď telesná nečistota je obraz nečistoty duchovnej.

… pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. (list Židom 10:22)

Boh vo svojom slove veľmi často používa paralely z fyzického sveta a používa ich v duchovnom svete, aby sme lepšie chápali duchovné pravdy. Telo umývame vodou, aby nás choroboplodná háveď, ktorá má záľubu v nečistote, neohrozila na živote. Srdce, našu najvnútornejšiu bytosť obmývame tiež vodou - ale vodou duchovnou. Čo to je?

Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. (Ján 3:5)

Narodiť sa z vody? Čo to znamená? Zamyslime sa:

Zo svojej vôle splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou Jeho stvorení. Vedzte, bratia moji milovaní. (list Jakuba 1:18)

Narodiť sa z vody teda znamená byť obmytý Božím Slovom. To je tá duchovná voda, slová pravdy, ktoré nás očisťujú zvnútra, podobne ako nás obmýva čistá voda zvonka. Iný verš to potvrdzuje:

... aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo. (list Efezským 5:26)

Do Božieho slova musíme byť ponorení, aby nám Duch Boží očistil naše srdce. Táto biblická paralela čistoty, medzi viditeľným a neviditeľným svetom určite spôsobila, že krajiny, ktoré prešli biblickou reformáciou sú omnoho čistotnejšie, než krajiny, ktoré reformáciou neprešli. Som presvedčený, že biblické zdôrazňovanie čistoty srdca v porovnaní s viditeľnou špinou, posunulo tieto krajiny pred ostatné krajiny sveta. Ten, kto si neuvedomuje rozdiel medzi čistým a nečistým, medzi hriešnym a svätým, medzi prirodzeným a neprirodzeným, zostáva uväznený v bahne hriechu. A aby sme nepodliehali sebaklamu, že sme sa o čistotu a dobrotu svojho srdca pričinili sami, pripomeňme si opäť slová Písma:

Spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva, (a to) kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, (list Títovi 3:5)

Zvonku sa môžeme vlastnými silami nanajvýš omietnuť, natrieť, zaobstarať si nový šat alebo fasádu. Bez zažitého vedomia a viery v ukrižovaného Ježiša Krista je všetko len povrchnosť.

A ešte slovo napomenutia pre každého z nás a smerom k mladým vo viere. Často sa stáva, že novouverení, v zápale svojho poznania, začnú vidieť hriechy a nedostatky ostatných a na svoju minulosť rýchlo zabúdajú. Začínajú byť samospravodliví, miesto toho, aby boli trpezliví a láskaví:

Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána. (2. list Timotejovi 2:22)

Téma čistoty srdca sa chýli ku koncu. A na záver otázka: Chcete mať čisté srdce? Prijmite teda obeť Pána Ježiša Krista. Tam na kríži bol za nás potrestaný a oddelený od svojho nebeského Otca. Tam za nás vytrpel naše osobné peklo, ktoré si právom zasluhujeme. Ukrižovanie aj vzkriesenie je už minulosť, ale nie je to mŕtva minulosť. Ukrižovanie, vzkriesenie a nanebovstúpenie je história nielen minulá, ale aj prítomná a budúca. Ďakujme Bohu za trpezlivosť a čas, ktorý každému z nás dal, aby sa táto udalosť stala súčasťou našej vnútornej premeny. Viete čo nás čaká? No predsa víťazstvo! Každý, kto má čisté srdce, je nielen Božím dieťaťom, ale má zasľúbenie, že uvidí Boha. A než sa to stane, očisťujte si svoje srdcia Božím slovom a modlitbou. Študujte slovo, ponorte sa do stránok biblie. Slovo, to je neustále spojenie s živým Bohom, Ježišom Kristom, a to vás očisťuje. Väčšie šťastie neexistuje.

Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril. (Ján 15:3)

Čistota srdca otvára duchovné oči a Boh sa stáva viditeľným. Keď budeme ponorení do Jeho slova a modlitieb, budeme už teraz žiť v Božom kráľovstve a Jeho prítomnosti:

Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. (1. list Jána 3:2)

Znovuzrodené Božie deti prešli z duchovnej smrti do večného života. Čisté srdcia už dnes vidia Boha duchovným zrakom. Ale príde deň, keď Ho uvidíme tvárou v tvár. To bude náš najšťastnejší deň. To je blaženosť, ktorá sa nepremení na obláčik dymu a popol, ako všetky ostatné veci, ktoré sú k telesnému životu často nutné. Potrebné sú, ale nie sú zmyslom nášho života.

Čisté srdce neustále volá, hľadá Boha. Čisté srdce tlčie len pre Boha. Ako je to s naším srdcom? Na nikoho neukazujem. Dobre viem, že prepadávam, a nemilujem Boha celým svojím srdcom, čiže celou svojou najvnútornejšou bytosťou - a to je prvé prikázanie. Hľadáme Boha celým srdcom?

Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine. (Žalm 27:8)

Srdcom čistí, v blaženosti dúfame v Boha. On je opora a nádej len pre tých, ktorí majú čisté srdcia. Učme sa žiť tak, aby aj o nás platili tieto Dávidove slová:

Hospodin je moja sila a môj štít: v Neho dúfa moje srdce. Dostalo sa mi pomoci a zaplesalo moje srdce a ďakovať Mu budem svojou piesňou. (Žalm 28:7)

Celé naše srdce musí byť neustále pripravené a upriamené na Boha.