Modlitba Pánova - Ako v nebi

Budeme sa venovať tej tajomnej poznámke, tomu porovnaniu "ako v nebi, tak i na zemi". Úvahu by som nazval: Božia vôľa - nebo na zemi. Ak to dobre vnímam, tak najväčší problém prosby "ako v nebi, tak aj na zemi" je dosiahnuť, aby sme to mysleli a povedali zo srdca.

Ak má mať naša modlitba zmysel, tak musí byť vyjadrená s túžbou. Keď od Boha niečo prosíme, ale nehovoríme to tak, že nám o to naozaj ide, tak nemôžeme čakať, že nám na to Boh bude odpovedať. Predovšetkým ide o to, aby sme sa modlili s vedomím, že vieme, čo chceme a aby sme sa modlili s túžbou.

Myslím si, že túžba v tomto vyjadrení je blokovaná niekoľkými problémami. Ten prvý je, či sa to vôbec dá dosiahnuť. Medzi nebom a zemou je predsa zásadný rozdiel. Druhý je spojený s našimi najhlbšími túžbami. Je súčasťou našich túžob, že naozaj chceme vedieť, aké by to bolo, keby tu bolo ako v nebi? A tretí problém: Je táto prosba praktická? Väčšinou si kresťania nášho typu myslia, že naozaj duchovní ľudia sú nepraktickí. To preto, že hlavu majú v nebi a tu dole, okolo nich, je samý neporiadok. Zvyčajne, keď potrebujete urobiť niečo praktické, nepožiadate o to duchovného človeka, ale toho, čo to prakticky ovláda! Ten možno nič nevie o teológii, ale vyzná sa vo veci! Niektorí si myslia, že duchovnosť je dobrá akurát na nedeľu, keď si dáme kravatu, alebo sa iba tak dobre cítime. Ale v pondelok treba nechať Bibliu na polici a poďho do praxe. Biznis je biznis! Tam predsa nebudeme uplatňovať Božie zákony?! Dajte pokoj s nebom! Veď by sa vám vysmiali. Sused vás okradne, kde môže. Šéf vás tiež ošmekne. Čo s tým? Budete sa naňho azda usmievať tak, ako v nebi? Myslím si, že takýto postoj blokuje našu modlitbu. No Ježiš to s modlitbou myslí vážne! Alebo nie? Či slová "ako v nebi, tak aj na zemi" sú tam len tak, do počtu? Modliť sa: "Pane, chcem, aby tu na tejto mojej zemi, okolo mňa, bolo ako v nebi", je podľa mňa naozaj ťažké.

Prvá otázka: Je to možné? Druhá otázka: Je to vôbec žiaduce? Dokážem po tom naozaj túžiť? A ak aj áno, je tu tretí problém: o čo vlastne ide? Za motto dnešnej úvahy som si zvolil jeden zaujímavý verš, ktorý tiež vyjadruje spojenie neba a zeme. V Žalme 85:12 sa hovorí: "Pravda vypučí, vyraší zo zeme a spravodlivosť zhliadne z neba". Toto spojenie ukazuje, že ak má dôjsť k spojeniu neba a zeme, tak sa od nás ľudí niečo očakáva, a to je, konanie pravdy. Aj keď pravda nepredpokladá, že ste dokonalí, je ale niekedy nepríjemná v tom, že požaduje od vás pokánie a priznanie sa. Podľa slov toho žalmu "pravda má vypučať zo zeme a zhora príde spravodlivosť". Slovami "buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi" vyjadrujeme, že chceme, aby aj na zemi sme my ľudia konali Božie rozkazy tak, ako sa dejú v nebi. Žalm 135:6 jasne hovorí, "že čokoľvek sa Bohu páči, to koná v nebi aj na zemi". Boh sa ma nebude pýtať: Môžem ťa stvoriť a poslať ťa na svet? Mnoho ľudí si už povzdychlo: Keby som sa vôbec nebol narodil. Vyjadrujeme tým prianie, aby sme si sami mohli zvoliť, či tu chceme byť, či nie. Keď sa modlíme o Božiu vôľu, tak sa modlíme o to, aby sme sa vedeli dobrovoľne rozhodnúť pre plnenie Božích rozkazov.

Teraz sa pozrime na to, či je to vôbec možné, plniť božiu vôľu. Naše predstavy o nebi sú v súvislosti s touto prosbou veľmi dôležité. Ľudia totiž majú tendenciu nebo buď odmietať ako sféru, o ktorej sa nedá nič vedieť, alebo o tom príliš špekulovať a vymýšľať. Tradičné židovstvo poznalo sedem nebies a všelijaké triedy anjelov. V reakcii na takéto špekulácie sa kresťania stali veľmi opatrnými a o nebi radšej nerozprávajú. Aj Biblia nás nabáda k opatrnosti a hovorí, že "ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo ... ani si to nevieme predstaviť". Ľudia si o nebi predstavujú to, čo by sa im páčilo. Podľa koránu sú v nebi zlaté čaše, zlaté podnosy, zlaté nádoby. Vraj tam budú ženy, mladé a krásne a budú mať čierne oči, ako v perlových ulitách. Tie budú obsluhovať pánov, čo sa dostanú do neba. Iný, svetácky názor na nebo je, že tam je nuda. Niektorí odvážlivci povedali, že ak v nebi nenájdu nejakého zaujímavého človeka, tak radšej chcú do pekla, lebo v nebi sú len tí svätí a s nimi nie je žiadny vtip, žiadne iskrenie mysle, intelektu. Nebo je proste nuda. Peklo je, naopak, zaujímavé. Takto uvažovali v renesancii. Viem, že aj dnes sú v predstavách o nebi vážne rozdiely a myslím si, že toto miesto si Písma vyžaduje sústredenú meditáciu o tom, čo vieme o nebi, aby sme sa vedeli správne modliť. Možno sa nám zdá, že modliť sa: "Pane chcem aby sa tu na zemi konala tvoja vôľa tak ako v nebi" je nemožné!

Biblia o fyzickej zemi a nebesiach píše, že Boh ich zvinie a zahodí ako plášť, ktorý zostarel. V liste Hebrejom v 1. kapitole sa hovorí: "Ty, Pane, na počiatku si založil zem, a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostávaš". Podľa Zjavenia Jána očakávame "nové nebo a novú zem", čiže je reč o večnosti. Ani tá sa nedá preniesť na túto zem. Z toho vyplýva, že prosba o plnenie Božích rozkazov na zemi sa nemôže vzťahovať na bytostné veci. Skúsme teda, slová "ako v nebi" presunúť do morálnej alebo etickej oblasti. Ježiš nechce, aby sme tu žili ako duchovia, teda večne, ale chce, aby sme aj na zemi boli tak blízko k Bohu, ako keby sme boli v nebi. Že to je možné, vidíme na niekoľkých veciach. Spomeňte si na Jakuba. V Betel mal sen alebo videnie. Videl anjelov zostupovať z neba a vystupovať do neba a zrazu bol prekvapený, že hoci nič nevidí, vie, že je tam Boh. Preto to miesto nazval dom Boží. Pán Ježiš v 3. kapitole evanjelia Jána poznamenal v rozhovore s Nikodémom, že: "...nik nevystúpil do neba, jedine ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi."

Syn človeka, teda ten, ktorý sa rozprával s Nikodémom, bol zároveň v nebi. Ježiš tým ukazuje, že spojenie s nebom je možné. On chce, aby sme sa modlili ako k niekomu, kto je v nebi a my sme blízko neho. Takto do nebeskej sféry preniká to, čo vidíme. My nebo nevidíme, ale môžeme ho vnímať. Nebo a zem sú odlišné a veľmi ťažko sa môžu zjednotiť. Aby k tomuto spojeniu predsa len pri modlitbe dochádzalo, musíme prekonať problém etický. Mohli by sme ho nazvať problém čistého srdca. Niektorí o Gagarinovi tvrdia, že keď bol tam hore, Boha nevidel. Ktosi na to satiricky poznamenal, že keby si dal dole skafander, tak by ho rýchlo uvidel. Zdá sa nám to smiešne, no my všetci sme vo svojej prirodzenosti ateisti! Viera je Boží dar! Nemali by sme sa smiať ľuďom, ktorí tento dar od Boha nedostali, a ani Boha nechcú. Skôr by sme mali vyroniť slzu, nad tým, že sú takí, čo nechcú vidieť veci, ktoré sa dajú vidieť len vnútornými očami. Lebo podmienkou získania spasenia nie je vedieť mnoho vecí, ale mať čisté srdce a vnímať Boha spôsobom, ktorý nie je závislý na piatich zmysloch. Musíme si nechať zjaviť to, čo "ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo", ale Boh to zjavil. Každý kresťan môže vnímať nebo, ako keby tam bol bez toho, aby bol oslovený niektorý z jeho piatich zmyslov. Veríte tomu? Inak to nie je možné! Inak tu túžbu, či prosbu "ako v nebi" nebudete vedieť vyjadriť naplno, zo srdca. Bude to len veta z modlitby Otče náš.

V tej prosbe je tiež vyjadrená túžba, aby sme sa podobali Kristovi. To je cieľ znovuzrodenia. List Rimanom 8:29 hovorí, že Boh nás predurčil, aby sme boli podobní jeho Synovi. V túžbe "ako v nebi, tak i na zemi" vyjadrujeme, že chceme byť iní. Chceme prežívať Božiu blízkosť, chceme byť ako On.

Po nebi možno túžime aj preto, lebo je to náš domov. Kde si doma? Naše občianstvo je v nebesiach, tam sú naše práva. "Ako v nebi" znamená tak, ako doma! V tom je krása svätosti. A to je aj odpoveď na otázku, či je to vôbec žiaduce. Je to žiaduce, ak miluješ Boha a chceš ho vidieť, ak chceš byť ako Ježiš a nebojíš sa svätosti. Keď sa cítiš ako doma, keď je nebo na zemi, keď sa Božia vôľa deje, tak môžeš vnímať nebo! Je to riskantná túžba. Lenže aj narodiť sa, žiť, poznávať Boha je riskantné - lebo sa môžete mýliť! Ale na nápravu vašich omylov máte Bibliu, máte cirkev, máte modlitbu a máte Boha. Je lepšie skúšať a mýliť sa, ako sa nemýliť a nemať nič. Boh nás nepustí tam, kde by sme spadli do nejakej priepasti. Vnímate, že Boh vám niečo hovorí? Vnímate nebo? Skúste podľa toho žiť!

Posledná vec je tá, že Božia vôľa v nebi sa deje bez odďaľovania. Bez toho, že povieme "áno," alebo neskôr. Ježiš hovorí podobenstvo o dvoch bratoch. V evanjeliu podľa Matúša v 21. kapitole otec povedal synovi: "Choď pracovať do mojej vinice. Jeden mu povedal nie, ale potom si to rozmyslel, poslúchol, ale neskôr." Aj sv. Augustínus povedal, "Pane, daj mi čistotu, ale nie hneď. Až po smrti. Zatiaľ si chcem užiť to, čo je tu na zemi". Ak to ale vnímame takto, tak niečo v nás je radikálne zlé. To preto, že nás baví to, čo Boha nebaví. S tým súvisí problém dosahovania svätosti pomocou zákazov. Niekto vás nenechá prežiť hrôzu hriechu, a vám sa zdá, že vám zakazuje niečo dobré. Ak človeka nepresvedčíte, že to, čo mu zakazujete je zlé, tak ste ho nepresvedčili, že má byť dobrý. To je aj problém výchovy našich, kresťanských detí. Neučíme ich nenávidieť zlé, len im zlé zakazujeme. Modlite sa a ukážte vašim deťom, že to, po čom túžia, je proti nim, je to zlé, je to hnusné. Pokiaľ to človek nepochopí, pôjde za tým aj napriek zákazu. Rozumiete tomu? Ak máme predstavu, že v nebi zakazujú všetko milé a príjemné, nevieme sa naozaj modliť "ako v nebi, tak aj na zemi". To je však absurdné! Možno by sme mali vážne teologicky popracovať na tom, aby nebo v našej predstave bolo niečím, čo je prijateľné, žiaduce a uskutočniteľné aj na zemi.

Zakončím citátom z listu Hebrejom 4,14: "Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, ktorý spojil nebo a zem, "Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania." Naše vyznanie je, že veríme, že nám odpustil hriechy a chceme žiť už teraz "ako v nebi, tak aj na zemi." Je to možné? Biblia hovorí, že áno. Je možné zjednotiť nebo a zem. Je to žiaduce? Je to žiaduce, keď máš správnu predstavu o tom, aký je Boh, čo je svätosť a čo naozaj znamená "sloboda v Kristovi". Pamätajte na to, že v nebi Boha poslúchajú ochotne, okamžite a bez akéhokoľvek zatajovania alebo skrývania. Amen.