Ako žiť kresťanský život? - Skutočná viera

Minule sme si povedali ,že dobré skutky nie sú príčinou spasenia, ale práve naopak - spasenie darované Bohom spôsobuje dobré skutky. Tiež sme si povedali, že hriech v živote spaseného kresťana nie je jeho štandard, hriech je pre neho bolestivá výnimka. Človek zo sveta si hriech ani neuvedomuje; hriech je pre neho bežná životná prax. Ale verte, že s takým človekom nemá Boh ani Božie slovo nič spoločné. Naopak kresťania žijú vo svete ako cudzinci a prisťahovalci, skoro ako mimozemšťania. Ale buďme realisti. Kresťania sú ľudia robiaci chyby; som ním i ja, ste nimi vy a bol ním aj apoštol Pavol. On sám vyznáva:

Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že zákon je dobrý. Avšak potom to konám nie ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobré Vôľa robiť dobré je vo mne, ale nemám schopnosť uskutočniť to. Robím totiž nie to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. Ak však robím to, čo nechcem, robím to nie ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. A tak nachádzam zákon, že keď chcem robiť dobré, hneď je pri mne zlé. Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohoto tela smrti? Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! (List Rimanom 7;15-25).

V biblii sa nikde nedočítame, že sa stávame kresťanmi preto, že sme si prečítali nejaký kresťansky ladený traktát, časopis, alebo si vypočuli kresťansky ladenú reláciu Hlas Evanjelia, Naše kresťanstvo nie je zaručené ani štúdiom biblie, ani účasťou v speváckom zbore, ani žiadnym iným úkonom, ktorý vyzerá zbožne. Nestávame sa kresťanmi preto, že sme osobné potreby viery prediskutovali s priateľom alebo pastorom, či farárom, ale preto, že nám Boh dal nové srdce; preto, že nám dal svojho Ducha, ktorý v nás prebýva, ale preto, že je to On, kto nás uviedol do svojho kráľovstva. Biblické meradlo, biblické kritérium nie je v tom, ako som sa rozhodol včera, ale vedomie, že som bol Bohom spasený, zachránený pred Jeho spravodlivým hnevom a to, ako žijem dnes. Ak môj súčasný život nie je spravodlivý, potom som, v tom priaznivejšom prípade, buď telesný kresťan - a s týmto výrazom mám osobne dosť veľké problémy - alebo v horšom prípade, kresťan vôbec nie som. Pamätajme, že najväčším nepriateľom každého človeka sú polopravdy a sebaklam. Polopravda sa stane klamom, lžou, v okamihu, keď je vydávaná za celú pravdu. Sebaklam je vždy spôsobený tým, že sám seba vidím v lepších farbách. Aj pred týmto nás Božie slovo varuje:

Ako to, že vidíš triesočku v oku svojho brata, a brvno vo svojom vlastnom oku nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem triesočku z tvojho oka. A pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku. Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata.(Luk. 6;41- 42).

Aj naša často oprávnená kritika sveta a ľudí okolo nás, môže v našom vnútri vyznieť ako porovnávanie sa s ostatnými, z ktorého vychádzame víťazne. Sebaklam presadzuje svoju výbornosť - veď predsa je toľko ľudí, ktorí sú horší ako ja. Tí, ktorí sami seba klamú svojou príkladnosťou a vynikaním nad ostatnými, nemôžu nikdy predstúpiť pred Pána Ježiša Krista. Kto nebude hladný a smädný túžiť z hĺbky srdca po spravodlivosti, po správnom živote, ten nie je súčasťou Božieho kráľovstva a nemôže byť ani Jeho, teda Kristov. Len ten, kto je oddelený od sveta a je pripojený k Bohu, kto je skutočne spasený, len ten svoje hriechy pred Bohom aj vyznáva:

Ale ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý; Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. (1.list Jánov 1:9-10).

Môže teda svätý, oddelený, spravodlivý, čiže správny kresťan hrešiť? Z uvedených veršov je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že kresťan hreší. Kresťan, ktorý tvrdí že nehreší, robí z Boha klamára. Rozdiel je ale v tom, že kresťan skôr či neskôr, radšej však skôr, sa od svojho hriechu odvráti. Kresťan urobí so svojim hriechom pravý opak ako svet. Svet svoj hriech nevyznáva, ale skrýva. Kto zostáva spojený so svetom, pre toho Boh pripravil tieto slová:

Cudzoložníci a cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvom proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha. (list Jakuba 4;4).

Pre skutočného kresťana viera nie je súkromná záležitosť; je to spojité svedectvo. Kresťan sa neskryje do súkromia svojej soľničky, ale solí svet:

Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí slanú chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia po nej šliapali. (Matúš 5;13).

Svet je rozkladajúca sa civilizácia, svet je ako mäso podliehajúce skaze. Kresťan musí mať konzervačné účinky. Kresťanstvo spomaľuje mravný rozklad sveta. Pozorovať svet cez soľničku nie je aktívna živá viera. Kresťan musí byť viditeľný ako hrad na kopci:

Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. (Matúš 5;14)

Sme naozaj svetlom stratenému svetu? Zmenili sme sa, alebo žijeme stále ako pred tým? Všetky zásady kresťanského života vrcholia v nasledujúcom verši:

Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. (Matúš 5;48)

To neznamená, že sme dokonalí alebo že dosiahneme dokonalosti Božej kvality. Pravdou zostáva, že sa Mu v dokonalosti máme stále približovať. Spravodlivé správanie je neustály, nikdy nekončiaci vzostup. Viera musí produkovať skutky. Noe veril, že príde potopa, preto staval koráb. Nie sme kresťanmi preto, že sme počuli evanjelium, alebo nám to niekto povedal. Sme kresťanmi preto, že v nás prebýva Duch svätý, Duch Boží. Ten nám vnútri dosvedčuje a spôsobuje, že sa odvraciame od zlých skutkov:

A tak teda, bratia, povinní sme žiť nie telu podľa tela, lebo ak žijete podľa tela, zomriete; ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. (Rimanom 8;12-13).

Kto teda môže mať účasť na Božom kráľovstve? Snáď si už uvedomujeme, že v takomto svetle nemôžeme obstáť! Ani jeden človek vo svojej vlastnej sile nie je bez hriechu a viny. Všetci sme bez Pána Ježiša Krista stratení. Nemáme Mu čo ponúknuť. Predstupujeme ako žobráci, nahí a bezmocní, bez akéhokoľvek vlastníctva, okrem duchovnej biedy. Pred Bohom stojíme pokorení a zlomení. Ak ani po tomto stretnutí so živým Bohom nečiníme pokánie, tak s najväčšou pravdepodobnosťou máme o viere iba intelektuálnu znalosť, sme len nábožensky založení ľudia. Niektorých z nás delí od spasenia len okolo 30 centimetrov, vzdialenosť medzi mysľou a srdcom, ale ani tú bez Božej pomoci neprekonáme. Pokým nedostaneme nové mäsité srdce, dobro v nás nie je. Do kráľovstva vedú Božie podmienky, nie naše! Občania kráľovstva sú milosrdní, čistí srdcom, mierumilovní, prenasledovaní, vysmievaní a ohováraní. Až keď takto pokorení vstúpime do Jeho kráľovstva, tak vtedy a len vtedy sa náš život stane divadlom pre svet, pretože všetky naše citnosti pokory sa stanú svedectvom o Kristovi. Amen.