Znovuzrodenie a rast

Spoločne študujeme ako žiť kresťanský život. V minulej relácii sme preberali tému chudoba ducha a aké zmeny sprevádzajú človeka, ktorý uverí Božiemu zasľúbeniu kráľovstva. Dnes sa pozrieme na progresívnu postupnosť Ježišových vyhlásení, ktoré sprevádzajú znovuzrodenie. Božie slovo hovorí o blahoslavenstve, blaženosti a pokoji, ktorý prichádza od Otca. Prvé blahoslavenstvo bolo vyjadrené slovami:

… Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. (Matúš 5:3)

potom nasleduje 4. verš :

Znovuzrodenie a rast

Keby sme zostali len pri prejavoch súcitu, ľútosti a plaču, bolo by nám to málo platné. Potom, ako si uvedomíme vlastnú nedostatočnosť v chudobe ducha, budeme plakať nad doterajšou bezbožnou existenciou, nad skutočnosťou poznania, že sme až do tejto chvíle bez prestania len hrešili. Keď nijako inak, tak tým, že sme boli duchovne mŕtvi a neprebýval v nás Duch Svätý. No dôvodov pre plač máme omnoho viac. Stačí sa pozrieť na stav našich rodín, spoločnosti a sveta vôbec. Všade panuje násilie, utrpenie, zlo a smrť. Nad stavom sveta by sme si mohli oči vyplakať, ale všetci dobre vieme, že bez Božieho dopustenia sa nikomu neskriví ani vlas na hlave. My všetci spejeme ku konečnému cieľu. Definitívna podoba Božieho kráľovstva sa približuje. Snáď každý, kto tento fakt pochopí, sa skromne stíši:

… Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. (Matúš 5:5)

Len ten, kto je tichý v duchu prijíma všetky okolnosti svojho života v hlbokej poddanosti a raduje sa zo skutočnosti, že sa stal nielen Božím dieťaťom, ale i dedičom. Náš vzťah k Bohu dostáva novú podobu. Stredom vesmíru už nie je náš život, stredom vesmíru je pre nás Boh. V tichosti sa vzdávame svojich práv. A nasleduje ďalší stupeň, a síce hlad po spravodlivom, čiže svätom spôsobe života:

… Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. (Matúš 5:6)

Znovuzrodený človek začína žiť nový život a prejavuje sa podobne ako každý novorodenec. Má hlad. Dožaduje sa Božieho pokrmu. To je počiatok kresťanovho rastu. Tu si dovolím trochu odbočiť. Hlad po spravodlivosti sa dnes ani medzi veriacimi príliš neprejavuje. Máme skôr hlad a smäd po duchovných maškrtách. Pripravujeme programy a konferencie, hľadáme najrôznejšie požehnania a obdarovania, túžime po Božej blízkosti, ale len málokto si uvedomuje, že neide len o nasýtenie duchovných potrieb, ale predovšetkým o ochotu podriadiť sa Božej vôli. Neide o to, byť len o niečo lepší, ale o to, byť s Bohom v jednote. Hlad a smäd po spravodlivosti nie je prejavom jedného okamihu, ale je nedeliteľnou súčasťou kresťanovho rastu a dospievania. Podobne ako Ježiš v ľudskej podobe, ako dieťa rástol, tak aj každé zdravé Božie dieťa sa bude vyvíjať v nasledujúcich oblastiach:

… Dieťatko však rástlo a mocnelo, (1. telesne) plné múdrosti (2. duševne a intelektuálne) a milosť Božia spočívala na Ňom (3. duchovne). (Lukáš 2:40)

1) Tak ako mladý Ježiš telesne mocnel, tak aj kresťan potrebuje telesnú silu a zdravie. Bez zdravého tela by sme si nemohli nič oznámiť. Bez Božieho slova by sme nemali o čom premýšľať; náš duch by bol nemohúci. Naša duša, t.j. vedomie a intelekt, komunikuje smerom do hmotného sveta telom, teda piatimi zmyslami. Znovuzrodený človek je naplnený Duchom Svätým a začína sa učiť duchovnými zmyslami komunikovať s Bohom.

2) Tak ako mladý Ježiš rástol v múdrosti, tak musí kresťan rásť v poznaní, musí cvičiť svoj intelekt a rozvíjať duchovný odkaz Písma. Keby sme si nič nepamätali, nedokázali by sme formulovať myšlienky. Keby sme zostali medzi analfabetmi, naša komunikácia s ostatnými by bola takmer nemožná. Ako takých by nás nikto nebral vážne, aj keby naše telo bolo inak celkom zdravé. Prvé, čo by sme neboli schopní odovzdávať ostatným, by bolo evanjelium.

3) Tak ako s mladým Ježišom bola Božia milosť, tak je kresťan duchovne spojený s Bohom a komunikuje s Ním. I mladý Ježiš musel mať telo, dušu a duchovné spojenie s Bohom v poriadku, inak by nemohol svoju službu ani začať. Kresťan musí disponovať istým telesným, duševným a duchovným obdarovaním, nielen ku vlastnému prospechu, ale aby prinášal evanjelium a nádej tým, ktorí ešte nepočuli. Kresťan má vydať svoj život rozširovaniu Božieho kráľovstva. To všetko sa prejavuje v novom prístupe k pozemskému životu. Objavuje sa nová kvalita života Božieho dieťaťa:

… Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. (Matúš 5:7)

Hlad po správnom žití, túžba po užitočnosti sa prejavuje v milosrdenstve a láske k Bohu Stvoriteľovi a blížnym. Len ten, kto si uvedomuje svoju bezmocnosť a je si vedomý, že mu bolo odpustené a že odpustenie neustále potrebuje, dokáže byť milosrdný a trpezlivý k ostatným. Hlad po správnom žití sa tiež prejaví v čistote srdca:

… Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. (Matúš 5:8)

Čistota srdca nie je len to, že sa podriadime určitým biblickým pravidlám. Prejavy, o ktorých sme doteraz hovorili, sú sprievodnými znakmi znovuzrodenia a zmierenia s Bohom, ale nie sú príčinou spasenia. Skúmajme, čo sa skrýva v našom srdci a o čom premýšľame, keď je naša myseľ v "neutrále". Sme schopní odolať pochybným myšlienkam a aktivitám? Sú naše slová a skutky v súlade s Božou vôľou? A nakoniec, hlad po správnom žití sa prejaví nasledujúcim spôsobom:

… Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. (Matúš 5:9)

Prinášať pokoj, byť mierotvorcom vyžaduje najvyššiu mieru nasadenia a obetavosti. Kresťanov pokoj by mal mierniť napätie, pomáhať hľadať prijateľné riešenia neriešiteľných situácií, mal by umožňovať komunikáciu a chápať potreby druhých ľudí. Kresťan by mal byť celkom vydaný službe Bohu a blížnym. Celý tento postup dosvedčuje, že v našom živote nastala obrovská zmena. Milí poslucháči, vidíte tú Božiu dokonalosť a zvrchovanosť? Nič nie je ponechané náhode. Preto zvestujeme krok po kroku Kristovo evanjelium, ktoré odhaľuje našu hriešnosť a vyvyšuje Jeho bezhriešnosť a jedinečnosť. Vo vlastnej sile síce môžeme s veľkým sebazaprením slúžiť určitým náboženským predstavám, humanitárnym potrebám a najrôznejším učeniam, ale ani maximálne snaženie nás nemusí k Bohu priblížiť a môžeme byť ďaleko od Božej slávy. Koľko veriacich koná dobré skutky z vlastných síl? Koľko pastorov a kazateľov je upracovaných, utrápených a unavených, pretože miesto radosti zo služby sú obtiažení bremenami povinností a zodpovednosti? Napriek tomu ich zbory neprospievajú! Koľko zborov je strhnutých vírom moderných metód kresťanskej manipulácie, ktorá sa točí okolo dôležitosti človeka? Koľko služobníkov na Božom poli klesá únavou a malomyseľnie, pretože zástupy veriacich sa nemnožia, ale skôr ubúdajú? Pokým sa neprestaneme spoliehať sami na seba a nebudeme chudobní v duchu a čistí v srdci, pokým budeme upriamení na seba a do seba, nemôžeme spoznať Ježiša Krista v Jeho plnosti. Nestačí o Bohu len vedieť! Nestačí poznať, že ku spáse vedie úzka cesta! Nestačí mať súcit s Božím synom, ktorý bol potrestaný strašnou smrťou na kríži! Nestačí byť len nemými svedkami ukrižovania! Treba vykročiť, niesť svoj kríž, nasledovať Krista a byť svedkami premeny, ktorú On v nás spôsobil. Kresťan by mal niesť svoj kríž v každodennom živote, mal by nasledovať svojho Pána, ktorý každému pripravuje podmienky a príležitosti ako byť svetlom sveta a soľou zeme. Pokoj s Bohom, táto nadprirodzená blaženosť a radosť plynie z toho, že čerpáme svoju energiu z Pána Ježiša Krista, nie zo seba! Len Jemu patrí všetka sláva a česť! A tak aj my, podobne ako všetci poslucháči Ježišovho kázania na vrchu, potrebujeme dnes nielen vidieť, ale aj veriť; nielen počuť, ale aj konať; nielen vedieť, ale aj opustiť všetko, čo nás od Boha oddeľuje a poslušne Ho nasledovať, aby sme došli do cieľa.