2. Dedičstvo

Od začiatku týchto relácií sa spoločne zamýšľame nad otázkou ako žiť kresťanský život. V minulej relácií sme začali hovoriť o treťom zasľúbení Ježišovej kázne na vrchu, ktoré znie:

… Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. (ev. podľa Matúša 5:5)

Keď Ježiš začal kázať - blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú - zostali Židia v šoku. Čo je to za Mesiáša, ktorý robí zázraky a nezvrhne Rimanov? Netrpeli sme snáď dostatočne? Čo to je za Mesiáša, ktorý nám hovorí, aby sme sa nespoliehali na seba, aby sme boli krotkí? Také správanie Rimanov nezvrhne! Ich rozhorčeniu môžeme do istej miery rozumieť. Židia očakávali Mesiáša úplne iných kvalít! A teraz toto? Izraelský národ videl Ježiša takého, ako je opísaný v Izaiášovi:

… Vyrástol pred nami ako výhonok, a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. (Izaiáš 53:2)

Ježiš nemal výzor ani dôstojnosť, ale žil a naplňoval to, čo kázal. V prvom rade poslušne konal vôľu svojho Otca. Ježiš sa nezaujímal o nové politické usporiadanie Izraela. Ježiš nepovolal légie anjelov na svoju ochranu, napriek tomu, že je Vládcom všetkého, čo je. Vzdal sa svojej svojbytnosti, dovolil aby o jeho živote a smrti rozhodol vyvolený národ. Plakal a nariekal nad hriechom ľudí, ktorí sa mu posmievali. Ježiš mal na mysli len jediné - osláviť svojho Otca:

… Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. (ev. podľa Matúša 26:39)

Podriadil sa úplne vo všetkom. Vedel, čo je krotkosť:

… Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. (Izaiáš 53:7)

Vedel, čo je byť krotký a na kríž šiel z poslušnosti. Mal na mysli vyšší cieľ, preto volal k Otcovi:

… Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. (ev. podľa Lukáša 23:34)

Keď visel na kríži, spoznal, čo je to chudoba v duchu a sebaobetovanie. Ježiš Židov sklamal. Nestal sa ich Mesiášom. Obsiahle pasáže starozákonného Izaiáša a ďalších prorokov, opisujú trpiaceho Mesiáša. To Židia nechceli počuť. Nechceli krotkého a trpiaceho Mesiáša, chceli víťaza. Miesto toho pred sebou videli nejakého duchovného rojka, bezmocného úbožiaka, ktorý bol pribitý na kríž! Taká potupa odradila nejedného Žida, pretože kto bol zavesený na kôl, na drevo, bol podľa Starého zákona prekliaty samotným Bohom. Nový zákon Ježišove prekliatie opisuje takto:

… Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, (list Galatským 3:13)

Ježiš Kristus vzal naše právoplatné prekliatie na seba, ako sme práve čítali. Na kríži by sme mali v skutočnosti visieť my, pretože my všetci, bez výnimky, si zasluhujeme iba odsúdenie:

… Ale On niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nenazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme zblúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby Ho zasiahla neprávosť všetkých nás. (Izaiáš 53:4-6)

Pán Ježiš Kristus nás v potrestaní zastúpil! Preto si pripomíname závažnosť ľudského hriechu, ktorý nás oddeľuje nielen od obecenstva s Bohom, od Krista, ale aj od Božieho kráľovstva, Jeho Cirkvi aj jeden od druhého. Nebyť Pána Ježiša Krista, mohli by sme len nariekať od rána do večera, ale nič by nám nepomohlo. Ale On vedel od počiatku, že bez Jeho smrti nebudú dedičia ani žiadne dedičstvo. Božie dedičstvo, tento dar, si nemôžeme privlastniť o nič viac, než si ho mohli privlastniť jednotlivci vyvoleného národa. Bez kríža niet spasenia:

… Na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti. (1. list Petra 2:24)

Zomreli sme hriechom, boli sme oslobodení a posvätení, čiže oddelení od minulého života, aby sme sa stali dedičmi Božieho zasľúbenia, aby sme mohli žiť, byť spojení s Jeho spravodlivosťou, čiže s novým životom, z čoho vyplýva správne správanie a všetky dobré skutky. Väčšina Židov túto skutočnosť nepochopila, obávam sa, že ani niektorí nábožensky založení ľudia nepochopili prečo Mesiáš prišiel:

… Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých. (ev. podľa Marka 10:45)

Pokým si v hlbokom pokání neuvedomíme, že s Kristom umierame sami sebe, spasenie sa nekoná. Pripomeňme si pravdu, ktorú sme mnohokrát opakovali na začiatku série týchto relácií. Dobré skutky konáme preto, že už sme spasení; nie preto, aby sme boli spasení. Ďakujme Bohu, že aj pre nás platí nasledujúca pravda:

… Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. (list Kolosenským 3:3)

Keď sme skrytí spolu s Kristom v Bohu, tak konáme Božie skutky. Ak nie sme skrytí v Bohu, ak nežijeme s Kristom, tak môžeme konať iba skutky tela. Uvedomujeme si, že sme na kríži spolu s Kristom pozične tiež zomreli? Ježiš Kristus za nás a pre nás zomrel. Jeho smrť by bez Jeho vzkriesenia nemala žiadny zmysel. On bol naozaj krotký. Ani ústa neotvoril. Židia však neverili ani päťsto svedkom, ktorí Ho videli po Jeho vzkriesení a tí o vzkriesení nemlčali. Preto sám Kristus musel po svojom vzkriesení dôrazne napomínať aj svojich učeníkov:

… On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. (ev. podľa Lukáša 24:25-27)

Aj apoštolom, očitým svedkom, trvalo nejakú dobu než sa im otvorili oči. Ježiš nebol hrdinom svojej doby, ale stotožnil sa s krotkými, trpiacimi, chudobnými v duchu a žalostiacimi. Čítal o sebe v prorokovi Izaiášovi:

… Duch Hospodina, Pána spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil. (Izaiáš 61:1-3)

V Lukášovi opisuje svoje poslanie takto:

… Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov. (ev. podľa Lukáša 4:18-19)

Tí, pre ktorých Mesiáš prichádza, sú z ľudského hľadiska ako skupina stroskotancov. Skrátka tí, o ktorých sám káže na vrchu - blahoslavení chudobní v duchu, blahoslavení žalostiaci, blahoslavení krotkí a blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia…

… Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; (1. list Korintským 1:26-28)

Ježiš Kristus prišiel pre obyčajných hriešnikov, ako som bol ja, ako ste boli vy. Táto skupina nereprezentuje svet slávnych a mocných. Oznamovacie prostriedky im nevenujú žiadnou pozornosť. Pravým príkladom pokory a sebazaprenia je sám Pán Ježiš Kristus. Vy aj ja sme tu preto, aby sme svojím životom slúžili blížnym v mene Kristovej lásky. To je podstata dobrej zvesti, ktorú vám, milí poslucháči, prináša sám Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus, vo svojej kázni na vrchu.

Ak sa vám zdá toto vyučovanie príliš hutné a chceli by ste si ho vypočuť znova, radi vám na požiadanie pošleme audiokazetu alebo cédéčko. Vy, ktorí máte prístup k internetu, môžete si dnešnú reláciu vypočuť kedykoľvek v priebehu jedného týždňa na webových stránkach Lumenu www.lumen.sk alebo kedykoľvek v archíve našej webovej stránky na adrese www.hcjb.sk