2. Milosrdní

V minulých reláciách sme rozdelili blahoslavenstvá Ježišovej kázne na vrchu na vnútorné a vonkajšie. Povedali sme si, že vnútorná motivácia sa prejavuje vonkajšími skutkami:

Vnútorná chudoba v duchu sa prejaví vonkajšou milosrdnosťou.

Vnútorný plač a pokánie sa prejaví vonkajšou čistotou srdca.

Vnútorná krotkosť sa prejaví vonkajším šírením pokoja.

Vnútorný hlad po Božej spravodlivosti sa prejaví vonkajším prenasledovaním.

Dnes budeme pokračovať na tému milosrdenstva Ježišovej kázne na vrchu. Slovo milosrdný v tvare prídavného mena, tak ako bolo použité v 7. verši, sa vyskytuje už len raz:

... Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu (list Židom 2:17)

Pán Ježiš Kristus je milosrdný veľkňaz. Dnešný svet považuje za milosrdenstvo v podstate všetko, čo urobíme v prospech niekoho iného, kto sa nachádza v núdzi. Väčšinou ide o humanitárnu pomoc a dobročinnosť, keď prejavujeme rôznymi skutkami a darmi súcit, čím dávame najavo, že nie sme bezcitní. Pred postojom vlastnej dôležitosti nás Božie slovo varuje:

... Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica, (Matúš 6:3)

Mnoho dobročinných skutkov môže vyzerať milosrdne, ale pokým za nimi stoja na seba upriamené motívy, míňajú svoj cieľ. Všetci z nedávnej minulosti poznáme úlohu sponzorských darov. Väčšinou nešlo o dobrý skutok podmienený ochotou pomáhať, ale o obchod a získanie protekcie. Niečo za niečo. Pravé milosrdenstvo pomáha bezpodmienečne a neočakáva odmenu. George Eliot povedal: "Milosrdenstvo predchádza súcit, ale veriaci v skutočnosti odovzdávajú potreby blížnych do rúk Božích, miesto toho, aby samy priložili ruku k dielu." To je totiž jednoduchšie. Súcit je pasívny, milosrdný skutok je aktívny.

Milosrdenstvo nesmie byť potlačené teologickými frázami, náboženskými skutkami, tradíciami alebo legalizmom. Keď Ježiš učil - Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu - v podstate povedal: Ľudia môjho kráľovstva predovšetkým dávajú a neberú. Poddaní môjho kráľovstva neprevyšujú ostatných, moji poddaní sa skláňajú, aby pomohli tam, kde je treba. Pozrime sa ako starozákonní Židia stavali svoje náboženstvo nad milosrdenstvo:

... Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa Ho: Prečo Tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb. Odvetil im: A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie? Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou. Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je darom sľúbeným Bohu, ten si, vraj, nemusí ctiť otca alebo matku. Takto ste kvôli svojej tradícii zbavili platnosti Božie slovo. Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam Božím. (Matúš 15:1-9)

Ako vidíme, Židia dodržovali literu zákona, ale vo svojej podstate boli nemilosrdní. A nemilosrdní sme často aj my. Chudoba v duchu, plač, krotkosť, hlad po Božej spravodlivosti, milosrdenstvo, čistota srdca a šírenie pokoja boli chýbajúce prvky židovského náboženstva a sú často chýbajúcimi prvkami dnešnej cirkvi aj jednotlivcov. Ako teda môžeme aplikovať Ježišove slová o milosrdenstve dnes? Ak niekto nemá lásku, dajme mu lásku. Ak má hlad, dajme mu najesť. Ak nepozná Krista, zvestujme mu evanjelium spásy. Milosrdenstvo je nezištná starostlivosť o blížneho. Nie kvôli sebe, ale z lásky k Bohu a blížnemu. Milosrdenstvo je činnosť, nie pocit. Poďme krátko k ďalším veršom, ktoré sa týkajú milosrdenstva:

... spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva, a to kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého, (list Títovi 3:5)

Spasil nás podľa svojho milosrdenstva. Sme spasení nie preto, že by sme Boha hľadali, ale preto, že On našiel nás a zmiloval sa nad nami:

... Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach - veď milosťou ste spasení! - a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. (list Efezským 2:4-9)

Milosrdenstvo, láska, milosť a dobrota je súčasťou Božích vlastností. Boli sme spasení, pretože sme chudobní a Boh je bohatý v milosrdenstve. Milosrdenstvo sa nepreukazuje bohatým a mocným, ale chudobným a bezmocným. Najväčšie milosrdenstvo Boh nepreukazuje biednym sveta, trpiacim deťom alebo chorým ľuďom, ale tým, ktorí sú duchovne mŕtvi. Aj my sme boli mŕtvi vo svojich hriechoch a všetci dobre vieme, že mŕtvola nezmôže vôbec nič. Spása človeka je úplne závislá na Božom milosrdenstve. Ide o Jeho zľutovanie a odpustenie! Prečítajme si nasledujúci žalm :

Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí? U Teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli. Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša. Na Pána čaká moja duša viac ako strážnici na ráno, viac ako strážnici na ráno. Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie. On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí. (Žalmy 130:3-8)

Áno, u Hospodina je milosrdenstvo, odpustenie a vykúpenie. Bez Krista pred Ním neobstojí nikto. Božie milosrdenstvo prerastá v odpustenie a odpustenie má svoje korene v Jeho milosti. Odpustenie však nie je jediným vyjadrením milosrdenstva. Milosrdenstvo je oveľa širšie:

... Hospodine, plná je zem Tvojej milosti; vyuč ma svojim ustanoveniam. (Žalmy 119:64)

Z Božieho milosrdenstva žije celý svet :

... Živý Boh, ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách, hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením. (Skutky 14:16-17)

Hospodinove milosrdenstvo musí vidieť každý človek. Keď prechádzame obchodom plným potravín, vidíme Jeho milosrdenstvo! Keď prichádzame do svojich domovov, vidíme Božie milosrdenstvo. Keď zasadáme k prestretému stolu, vidíme Božie milosrdenstvo. Keď môžeme umývať špinavý riad, prať a upratovať - robme to s ďakovaním, pretože aj my by sme mohli byť bezdomovci, aj my by sme mohli umierať hladom. Nezabúdajme a neprestávajme ďakovať za každý okamih, ktorý prežijeme v zdraví, pokoji a mieri. Vidíte aké je Božie milosrdenstvo nekonečné, bez obmedzenia a bez hraníc? Božie slovo nám hovorí:

... Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. (Žalospevy 3:22-23)

Každý nový deň je prejavom nekonečného milosrdenstva a lásky, ktorú Boh prejavuje nielen svojim vyvoleným, ale aj generáciám bezbožných. Kto si dennodenne neuvedomuje, že jeho existencia je úplne závislá na Bohu, je ranený nielen duchovnou slepotou, ale s najväčšou pravdepodobnosťou je ešte duchovne mŕtvy.

Ale vy, milovaní, vzdelávajte sa vo svojej najsvätejšej viere a modlite sa v Duchu Svätom. Udržujte sa v láske Božej a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista na večný život. Majte súcit s pochybovačmi, zachraňujte ich, vytrhnúc ich z ohňa. Iných sa zase ujmite s bázňou, nenávidiac aj ich odev poškvrnený telom. Tomu však, ktorý vás môže zachrániť od pádu a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu: jedinému múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, sláva, veleba, sila a moc pred všetkými vekmi aj teraz i na všetky veky! Amen. (list Júdov )