1. Pokoj

Cyklus našich relácií má názov "Ako žiť kresťanský život" a vychádzame z textu Ježišovej kázne na vrchu. V minulej relácii sme skúmali 8. verš 5. kapitoly Matúšovho evanjelia pojednávajúci o čistote srdca. Doteraz sme prebrali 6 veršov z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia a na ich výklad sme vyčerpali viac než 50 relácií. Naše spoločné štvrťhodinky trvajú už viac než rok a za to patrí vďaka predovšetkým Pánu Bohu a tiež vám verným poslucháčom. Pripomeňme si verše, ktoré sme doteraz skúmali:

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.

Dnes máme pred sebou 9. verš, ktorý hovorí:

Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. (Matúš 5:9)

Mohli by sme povedať, že téma pokoja je zlomový bod Ježišovej kázne na vrchu. Predchádzajúcich šesť veršov popisovalo pôsobenie Svätého Ducha v živote človeka, siedmy verš je počiatkom aktívneho pôsobenia viery v správaní a skutkoch veriacich.

Biblia nám predstavuje dokonalý stav stvorenia v rajskej záhrade, kde Adam s Evou prežívali obecenstvo so svojím Stvoriteľom. Prvým narušiteľom pokoja v živote človeka bol Satan. Predchádzalo tomu vyhnanie Lucifera a jeho anjelov z neba. Nasledoval pád a vyhnanie Adama a Evy z raja, pretože neposlúchli jediný Boží príkaz. Obe udalosti, v nebi aj na zemi, zapríčinili svet plný utrpenia. Do sveta vstúpila smrť a Božie prekliatie. Nielen to, že Adam a Eva boli vyhnaní z raja, ale hriechom boli oddelení od Boha. Adam a Eva upadli do duchovnej smrti, a duchovne mŕtvi prichádzajú na svet všetci potomkovia Adama a Evy. Dedičný hriech sa prejavil najkrutejším spôsobom v životoch detí Adama a Evy. Všetci poznáme príbeh bratovraždy. Do sveta vstúpila telesná smrť. Hriech a smrť ovládli svet. Od Adamovho vyhnania z raja, cez Kristovo narodenie až po Jeho druhý príchod, nebol, nie je a nebude na svete pokoj a mier. Na prvý pohľad sa môže zdať, že už v raji sa situácia s človekom nejako Bohu vymkla z rúk, ale to by bol veľký omyl. Boží zámer sa nenaplnil v príbehu človeka, ale v príbehu Božieho Syna. Boh, prostredníctvom smrti svojho Syna, naplnil Boží plán spásy. Vysvetliť Boží zámer alebo pochopiť všetky súvislosti Božej dokonalosti a prítomnosti zla a mocností, je nad naše chápanie. Ale ak sme ochotní načúvať Božiemu slovu, určite sa mnohému priučíme. V minulých reláciách sme si povedali, že prirodzený človek je otrokom hriechu a svojho hriechu sa nechce a ani nemôže vzdať. Nikto nie je voči hriechu imúnny, nikto nie je pred hriechom na sto percent ochránený. Hriech a morálny chaos je skrytý v srdciach a týka sa celého ľudstva. Svet žije v otroctve hriechu. Ako je napísané v liste Rímskym 3:10-18:

Nieto spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha; všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného. Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami, ústa plné kliatby a horkosti, nohy rýchle prelievať krv, skaza a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali; nieto bázne Božej pred ich očami.

Lesť, kliatba, horkosť, skaza, bieda, krv - to všetko je ovocím prvotného hriechu. Prirodzený človek nepozná cestu pokoja, aj keby sa akokoľvek snažil. Všetky mierové zmluvy sveta, ktoré sú dnes podpísané, sa zajtra zrútia. Ktosi povedal, že staviame mohyly a pamätníky mieru po každej vojne, ale všetky pomníky padlým len pripomínajú porušenie predchádzajúceho mieru. Dočasný mier je len chvíľa odpočinku, prímerie, aby mohli byť zmobilizované čerstvé sily, pripravené nové bojové plány. Inak povedané, taký mier je len krátka prestávka medzi dvoma vojnami. Po druhej svetovej vojne bola založená Organizácia spojených národov pod heslom: Aby budúce generácie boli oslobodené od biča vojen. Od tej doby neuplynul ani jeden deň, aby sa niekde na tvári zeme nebojovalo. Svetový mier je nedosiahnuteľný sen. Ľudstvo nie je schopné zaistiť mier a pokoj. A viete prečo? Príčinou je ľudské srdce. Trvalý mier, medzi začiatkom a koncom ľudských dejín, nemôže existovať. Na svete nebude trvalý mier medzi štátmi, nebude sociálny mier, nebude ani mier medzi ľuďmi v zamestnaní, v školách a nebude ani trvalý mier v rodinách. A pokým sa budú kresťania spoliehať viac na telo než na Ducha, nebude mier ani v cirkvi a na zhromaždeniach. Napätie medzi svetom a Bohom, medzi veriacimi a neveriacimi, bude pokračovať. Pán Ježiš Kristus jasne povedal:

Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. (Matúš 10:34-35)

Božie deti, nositelia Božieho pokoja, veľmi často rozhnevajú svojich najbližších. V rodinách, kde sú veriaci aj neveriaci je dvojsečný meč spravodlivosti a svätosti príčinou mnohých sporov. Kto nás vyslobodí z tejto beznádeje? Ako sa jej môžeme zbaviť? To všetko sú pálčivé otázky, ktoré sprevádzajú ľudstvo od počiatku.

Pozrime sa aká je definícia pokoja alebo mieru:

Najbežnejšia definícia mierového stavu je neprítomnosť alebo absencia sporov, konfliktov, zápasov, bojov, zrážok, bitiek atď. Božie slovo sa na mier, pokoj a kľud nepozerá ako na neprítomnosť niečoho, ale práve naopak. Pokoj nevychádza z nás, ale z Boha. Prítomnosť spravodlivosti v srdciach ľudí, ktorí túžia po Božej spravodlivosti, buduje pozitívne vzťahy, v prvom rade s Bohom a následne s blížnymi. Dobré, spravodlivé a správne vzťahy prinášajú mier a pokoj. Pokoj znamená, že si navzájom vyjdeme v ústrety a podáme si ruky. Budeme hľadať cestu k sebe a až keď sa spor urovná k vzájomnej spokojnosti oboch strán, môže prísť skutočný mier. Tam, kde sa nepriatelia v láske a odpustení neobjímu, nemôže byť o pokoji ani reč. Prímerie môže kedykoľvek explodovať do ešte väčšej bitky než bola tá predchádzajúca. Tu treba zdôrazniť, že biblický pokoj neznamená mier za každú cenu. biblický pokoj sa nikdy nevyhýba sporným bodom. Biblický mier stavia mosty. To často znamená prekonávanie ťažkostí, bolesti a trýzne. Len tak sa môže skutočný pokoj dostaviť. Biblický pokoj nenecháva nič na náhodu. Mier, tak ako ho chápe biblia, nie je len zmluvou potvrdený sľub, ale je to proces:

Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva. (list Jakuba 3:17)

Biblický pokoj nikdy nemôže byť ustanovený na úkor spravodlivosti. Biblický mier nemôže byť uzatvorený medzi stranami, ak obe nevidia svoj hriech, neuznajú svoje chyby, zlobu, horkosť a vzájomnú nenávisť. Biblický mier a pokoj nemôže byť uzatvorený pokým obe strany svoj spor nepredložia s čistým srdcom Bohu:

Pokoj sa nedá oddeliť od čistoty, spravodlivosti, milosrdenstva a vernosti. Nádherné sú slová Žalmu:

Milosť a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. (Žalm 85:11)

Sú vôbec takéto slová reálne? Áno, sú, ale len tam, kde je Boh a Jeho slovo najvyšší sudca. Tam kde nevládne jednomyseľnosť v Kristovi, tam prebýva nedôvera, nesúhlas, ohováranie, trenice, hádky a vojny. Z evanjelií vieme, že Boží ľud má aspoň čiastočný podiel na obnove toho, čo bolo stratené pádom. Boh si vystrojil svoj ľud, ktorý má byť nositeľom pokoja. To sú Božie mierové jednotky, Jeho veľvyslanci mieru. A Božie mierové sily sú mocnejšie než všetky armády sveta.

Milí poslucháči, zahájili sme nádhernú tému Božieho pokoja a ako vidíte, jedna relácia je príliš krátka na to, aby sme odpovedali na množstvo otázok, ktoré téma pokoja nastoľuje.

Teším sa na budúcu reláciu, v ktorej sa pokúsime vysvetliť čo najviac ohrozuje pokoj a mier.