5. Pokoj

Dnes máme pred sebou piate, záverečné pokračovanie blahoslavenstva z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia Ježišovej kázne na vrchu, ktoré znie:

Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. (Matúš 5:9)

V minulých reláciách sme si povedali, že zdrojom pokoja a mieru je sám Boh. Ale posolstvo pokoja a mieru ide ďalej. Ten, kto sa stane Božím dieťaťom, je nositeľom pokoja. Aby sme predišli akémukoľvek nedorozumeniu, upozorňujem, že na strane človeka ide o synovstvo s malým "s". Pán Ježiš Kristus je tiež nazývaný Synom Božím, ale to je Synovstvo s veľkým "S". On je Synom Božím vo svojej podstate, ktorá je Božia. My, ak sme mierotvorcami, sme synovia Boží v prijatí, ale nie v podstate. Boh je Boh a človek je človek. Nejestvuje väčšie privilégium ako môcť byť nazvaný Božím synom. Grécky výraz pre syna je v tomto prípade "huios". Toto slovo v sebe obsahuje dôstojnosť, česť a postavenie. Ďalší názov pre syna je "tekna", čo znamená synáčikovia, ale práve toto slovo v originálnom texte nie je. Ten, kto je mierotvorca, má u Boha postavenie, česť a dôstojnosť, pretože je huios - syn Boží. Ale Božie slovo tiež učí o inom synovstve. Počúvajte:

Tu vidíme, že synovstvo je determinované Otcovstvom. Bez Krista niet nádeje. Len skrze Krista sme Božie drahé deti, Boží synovia a dcéry. Sme Jeho deti a Jeho dedičia. A kde je dedičstvo, tam musí byť smrť. Pre svet je smrť strata, pre veriacich je smrť víťazstvo! Takémuto prehláseniu svet vôbec nerozumie. Pre svet je smrť vždy niečo zlé. V najlepšom prípade môže znamenať koniec utrpenia, ale ani to nie je nič radostné. Pokým smrť vnímame len z pohľadu sveta, potom je to hrôza, bolesť a strata. Ale ak vidíme smrť veriaceho z Božieho pohľadu, tak niet väčšieho zisku. Sám apoštol Pavol povedal, že ho to tiahne na obe strany - byť so svojím Stvoriteľom aj so svojimi blízkymi. Pre veriacich je smrť návrat domov, do Božej náruče. Je to počiatok večného života a obnovenie dokonalosti, ktorú Boh dal človeku pri stvorení. Pán Ježiš Kristus pre svojich vyvolených vydobyl konečné víťazstvo. Vidíte tú unikátnu jednoduchosť evanjelia - počnúc chudobou v duchu, žalosťou nad hriechom, krotkosťou, smädom po spravodlivosti, milosrdenstvom, čistotou srdca, pôsobením pokoja až po zasľúbenie, že budeme dedičmi. Radujme sa! Boh dedičov nazýva svojimi princmi, kráľmi, kňazmi, skrátka sme kráľovské kňažstvo a uvidíme Boha. Boží synovia spejú ku konečnému víťazstvu:

Kto zvíťazí, tomu umožním sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako aj ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne. (Zjavenie Jána 3:21)

To je kresťanova cesta od znovuzrodenia až po smrť a druhé vzkriesenie. Večný život nebude žiadna nuda!

Boh viac miluje jedného svojho, než všetky hviezdy. Takú cenu majú Božie deti. Dokážeme si vôbec predstaviť veľkosť Božej lásky? Boh svoje deti nielen miluje, ale aj ochraňuje. Tak, ako chránime najcitlivejší orgán svojho tela a tým je zrenica oka:

Lebo takto vraví Hospodin mocností, ktorého sláva ma poslala k národom, čo vás vykorisťovali: Kto sa vás dotýka, dotýka sa zrenice môjho oka. (Zachariáš 2:12)

Kto sa dotkne jedného z Božích vyvolených, akoby vrazil prst do Božieho oka. Božie deti sú na inom mieste nazvaní posvätenou nádobou ku cti.

Ak sa teda niekto očistí od týchto vecí, bude nádobou posvätenou na čestnú potrebu, pripravenou na každé dobré dielo. (2. list Timoteovi 2:21)

Byť synom Božím je posvätené privilégium. Sme jedna rodina Božích detí. Božie synovstvo neznamená, že ten, kto je posvätený tu na zemi, má vyššie postavenie. Byť Božím synom v cirkvi neznamená, že niekto je viac ako druhý. Naše posvätenie je poverenie k službe blížnym. Niekto je šikovnejší, iný múdrejší, skrátka je takou nádobou, ako ho Boh uspôsobil. Načúvajte slovám nášho Pána, ktorý nás nabáda:

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; (Matúš 11:29)

Ten, kto žije z vlastných síl, sa nemôže Bohu zapáčiť a nemá pokoj.

A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! (list Rímskym 8:6)

Na tému "pokoj" nájdeme v ekumenickom texte biblie viac ako 400 odkazov. Napriek tomu všetky môžeme zhrnúť do zasľúbenia, ktoré hovorí:

A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. (list Filipským 4:7)

Kresťania, Boží synovia, by mali žiť bez obáv a byť pripravení prekonávať každodenné starosti. Každá myšlienka, každá obava, ktorá narušuje pokoj, môže byť obnovená Božím pokojom. Pred Bohom sa nemáme čím chváliť a nemali by sme sa chváliť ani pred ľuďmi. Preto je také dôležité zmierenie medzi kresťanmi a veriacimi bratmi. Nezabúdajme:

Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie. (1. list Korintským 13:9-10)

Keď budeme spolu komunikovať, trpezlivo vyučovať a vysvetľovať naše stanoviská, keď sa budeme schádzať so svojimi blížnymi, tak budeme soľou aj svetlom a budeme mať k sebe v Kristovi bližšie. Keď budeme stavať na Novozákonných základoch kresťanského obecenstva, objavíme slobodu spoločného hľadania, vzájomného napomínania a naplňovania Božieho poslania pokoja aj v cirkvi.

Pred Bohom sa nemáme čím chváliť a nemali by sme sa chváliť ani pred ľuďmi. Preto je také dôležité zmierenie medzi kresťanmi a veriacimi bratmi. Nezabúdajme:

Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme, ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie. (1. list Korintským 13:9-10)

Kresťania by mali byť pokojným prístavom aj pre neveriacich vo svete plnom búrok. Môžeme byť užitoční nielen pre Pána, ale môžeme byť požehnaním aj pre druhých. Sme Hospodinove zvláštne vlastníctvo:

Budú mojím vlastníctvom - vraví Hospodin mocností - v deň, ktorý chystám. Ušetrím ich, ako ušetrí človek svojho syna, ktorý mu slúži. (Malachiáš 3:17)

V posledný súdny deň bude naše synovstvo naplnené. V deň vykúpenia nášho tela sa staneme Jeho klenotom. A nielen to, Boží synovia a dcéry dostanú iné mená:

Vo svojom dome a medzi svojimi múrmi dám im pomník a meno lepšie, ako sú synovia a dcéry. Večné meno im dám, ktoré nebude vytreté. (Izaiáš 56:5)

On pozná naše večné mená a vždy ich poznal. Boh o svojich deťoch vie všetko. Boh nám poskytuje a napĺňa každú potrebu, ochraňuje nás pred nebezpečenstvom, znáša naše slabosti a prijíma našu nedokonalú službu. V našej slabosti sa prejavuje a dokonáva Jeho moc. Keby sme boli len nositeľmi ľudského pokoja, kresťanstvo by dávno zaniklo, podobne ako civilizácie a dávne diela filozofov. My sme však nositeľmi Božieho pokoja a to je kvalitatívne niečo iné. Kristus pre nás spojil dva svety - nehmotný svet Božieho slova sa stal vtelením Boha - a skrze Krista bolo všetko na zemi a na nebi zmierené s Bohom. Viditeľný a neviditeľný svet v Kristovi tiež splýva v jedno a my máme účasť na Jeho zasľúbení. Ale skôr, než zasadneme spolu s Kristom na Boží trón, čaká nás ešte jedno blahoslavenstvo, ale o tom až nabudúce.

Dovtedy sa s vami lúčim, milí poslucháči, slovami z listu Kolosenským:

A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte za to vďační. (list Kolosenským 3:15)