5. Prenasledovaní

V minulých reláciách sme si povedali, že prenasledovanie bolo a je prirodzenou súčasťou kresťanského života. Povedali sme si tiež, že pokým nie sme prenasledovaní, alebo aspoň hanobení a ponižovaní, mali by sme sa zamyslieť sami nad sebou, či sme ľud viery a ako to, že nás svet toleruje? Ak žijeme spravodlivo podľa Božích princípov, tak zákonite prichádza prenasledovanie a skúšky:

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. (Matúš 5:10-12)

Kresťanský život prináša do života nielen skúšky a pokušenia, ale aj požehnanie. Aj nasledujúci verš nás na také situácie pripravuje:

Milovaní, nedivte sa ohňu súženia, ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné. (1. list Petra 4:12)

Oheň súženia môže prísť celkom nečakane. Keď napríklad Ježiš vrátil zrak slepému, boli Židia pobúrení, že niekoho uzdravil v sobotu. Preto, že nechceli veriť, snažili sa uzdravenie spochybniť. Miesto toho, aby venovali pozornosť uzdraveniu, vypočúvali rodičov uzdraveného slepého chlapca:

Rodičia odpovedali: Vieme, že je náš syn a že sa narodil slepý; ale nevieme, kto mu oči otvoril; spýtajte sa jeho, má svoje roky, sám povie o sebe. To povedali jeho rodičia, lebo sa báli Židov; Židia sa totiž už uzniesli, že toho, kto by Ho vyznával ako Krista, vylúčia zo synagógy. Preto povedali jeho rodičia: Má svoje roky; jeho sa spýtajte! (Ján 9:20-23)

Židia prenasledovali Kristových svedkov a nasledovníkov od počiatku Jeho služby. Pozrime sa prečo nakoniec Ježiš skončil na kríži. Ježiša nasledovali celé zástupy, ale preto, že sa nestotožňoval s farizejským štandardom vtedajších vodcov, prišla odveta:

Poobzeral si ich s hnevom a zarmútený zatvrdilosťou ich srdca, povedal tomu človeku: Vystri ruku! I vystrel ruku a bola mu zase zdravá. Farizeji nato vyšli a hneď sa radili o Ňom s herodiánmi, že Ho zahubia. (Marek 3:5-6)

Čo urobil zlé? Nič! Práve naopak. Uzdravenie slepého človeka vyvolalo nenávisť, hnev a plány, ako sa Ježiša zbaviť. Ježiš hneď na počiatku upozorňoval svojich nasledovníkov, že ich nečaká ľahká služba. Nesľuboval im v tomto svete tróny, slávu, moc, prestíž ani dobrú povesť. Povedal im, budú vás nenávidieť rovnako ako nenávideli mňa. Nech urobíte čokoľvek, budete trpieť, budete prenasledovaní, budete ponižovaní rovnako, ako som bol ponižovaný ja. Keď sa svet stretne s pravým kresťanstvom, tým, aké učil Ježiš Kristus svojich učeníkov, vždy vyvolá pobúrenie, pretože usvedčuje vinníkov. Božie slovo má ohromnú moc:

…týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život. Ale kto je na to spôsobný? (2. list Korintským 2:16)

Keď sa Židia obracali v prvej cirkvi, boli spoločensky odpísaní. Boli vylúčení zo synagógy, odvrhnutí rodinou a zbavení všetkých práv a istôt, ktoré mali. Boli vylúčení z náboženských obradov, ktoré sa okrem iného odohrávali v pohanských chrámoch. Tam sa hodovalo, pilo, hralo, tancovalo a obetovalo rôznym bohom. Obetované mäso sa nad oltárnymi plameňmi sotva mihlo, do plameňov hodili kúsok a potom odrezali najlepší kus pre kňaza. Zbytok zjedli a zapili na hostine s priateľmi v chráme. Keď uverili a prezreli náboženský systém skutkov, prišli o všetky spoločensko-ekonomické vzťahy a hodokvasy. Nebolo to ľahké vtedy a nie je to ľahké ani dnes. Prenasledovanie môže mať tisíce rôznych podôb. Netvrdím, že ten, kto práve nie je prenasledovaný, sa nejakým spôsobom duchovne spreneveril, len vravím, že prenasledovanie nám pripomína, že stále žijeme vo svete a svet sa s kresťanmi nemazná. Pozrime sa na dve nebezpečenstvá, ktoré nám hrozia: Mnohí kresťania zostávajú celkom obľúbení vo svete, pokým sú príkladnými pracovníkmi, ochotnými dobrovoľníkmi, zastávajú zodpovedné funkcie na najrôznejších miestach, je na nich spoľahnutie, majú usporiadané rodiny, sú čestní a podobne. Mohli by sme vymenovať celý rad kladných vlastností, ktoré sú ovocím kresťanskej viery, ale môže sa stať, že práve množstvo príkladných iniciatív a aktivít človeka koniec koncov odvádza od Krista. Pokojné súžitie kresťana s neveriacim svetom môže povyšovať sebavedomie človeka na úkor Božej slávy. Ježišove evanjelium oslavuje Boha, nie človeka. A v tom je kameň úrazu. Keby evanjelium Ježiša Krista menej oslavovalo Boha a viac vyvyšovalo človeka, určite by bolo tiež populárnejšie. Mnohí kresťania sa naučili, že môžu mať pokojný život pokým sa nebudú o jedinečnosti kresťanskej viery s nikým dohadovať. Pravdu evanjelia nestačí počuť, prijať a nechať si ju pre seba. Majme stále na pamäti nasledovné varovanie:

Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom. (Lukáš 6:26)

Veriaci, ktorý je svetom chválený, môže byť od pravého kresťanstva rovnako vzdialený ako falošný prorok od pravého proroctva! Každý znovuzrodený kresťan, ktorý pristupuje ku Kristovi s dôverou, nosí vo svojom srdci pre svet nepochopiteľné princípy a chce sa im podriaďovať. Boh volá svoj ľud, aby sa nestotožňoval so svetom. Pamätajte si, že pokým sa budeme správať ako svet, svet nás bude mať rád. Bude nás prijímať a tolerovať ako folklórnu skupinu alebo dobročinný spolok užitočných občanov. Som ten posledný, kto by chcel posudzovať ľudské motívy, ale pamätajme na Ježišove varovanie:

Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i v sláve svätých anjelov. (Lukáš 9:26)

Každý veriaci musí byť Ježišovou výzvou oslovený a ovplyvnený. Ježiš povedal svojim učeníkom, že svet ich bude nenávidieť. Čo sa stalo Jeho najbližším? Andrej kázal ukrižovaného Krista a bol tiež ukrižovaný. Ku krížu bol priviazaný len povrazmi, aby muky trvali čo najdlhšie. Peter bol po deviatich mesiacoch väznenia tiež ukrižovaný. Keď povedal, že si nezaslúži, aby zomrel rovnako ako jeho Pán, ukrižovali ho hlavou dole. Pavlovi dal Nero sťať hlavu. Jakub, Matúš, Matej, Bartolomej, a Tomáš zomreli mučeníckou smrťou. Snáď len Ján zomrel prirodzenou smrťou vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Následné generácie kresťanských mučeníkov patria do rovnakej skupiny ľudí ako boli učeníci Ježiša Krista a starozákonní proroci. Vedomie o krutosti kresťanského prenasledovania z našej pamäte postupne vymizlo. Ale prenasledovanie kresťanov je živá prítomnosť súčasného sveta. Na internete som sa dočítal, že za posledných dvadsať rokov bolo umučených alebo usmrtených pre Krista viac ľudí, než za predošlých dvetisíc rokov. Kresťanská viera, to nie je barlička pre slabochov, ale práve naopak - je to odvážna sila položiť vlastný život, obetovať svetské istoty. Je to skúška vernosti, keď je nutné obstáť za každých okolností. Naše snaženie žiť skutočný kresťanský život nebude nikdy dokonalé. Stále budeme robiť nové chyby, ale Boh skúma predovšetkým motívy nášho srdca. Božie evanjelium ide proti prúdu sveta a ten, kto nie je pripravený, môže byť prúdom strhnutý. Ježiš Kristus nám v kázni na vrchu v podstate hovorí: Ak si chceš byť istý, či patríš do Božieho kráľovstva, tak prenasledovanie, ohováranie, ponižovanie a osočovanie ti dokáže, že už do Kristovho kráľovstva patríš. Jeho Kráľovstvo nie je z tohto sveta a ten, kto nie je z tohto sveta, toho bude svet nenávidieť podobne ako kedysi nenávideli prorokov. A dôvod? Ten je jednoduchý. Prirodzený človek nie je schopný ani ochotný prijať skutočnosť, nechce sa zmieriť s ponížením pred Bohom, že práve on je hriešny a že ku spáse nemôže pridať nič zo svojich dobrých skutkov. A to je niekedy viac, než aj nábožensky založený človek znesie. Pokým zostávate "bohatí" vo svojich schopnostiach a skúsenostiach, pokým sa spoliehate viac na seba než na Boha, zostávate "bohatí" v duchu a patríte svetu. Zostali ste nezmenení. Milí poslucháči, naším prianím je, aby ste boli slovom evanjelia premenení, naplnení a nasýtení. Veríme, že si spolu s nami uvedomujete, že chudoba vlastného ducha je Kristom premenená na bohaté zasľúbenie, tak, ako sme vo všetkých reláciách na tému kázeň na vrchu videli, počuli a osobne prežili. Aj vy preukazujte Božiu milosť, láskavosť a vernosť.

Dopočutia sa teší v Jeho zvrchovanej milosti váš PS.